Kto môže zriadiť chránené pracovisko?
Môže ho zriadiť fyzická osoba (aj občan s ŤZP) a právnická osoba (s.r.o., občianske združenie, živnostník, atď.). Chránené pracovisko sa zriaďuje na zamestnanie jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý nie je schopný nájsť si zamestnanie na trhu práce. Chránené pracovisko je možné zriadiť aj v byte či dome, v prenajatom priestore na základe nájomnej zmluvy. Počas zriaďovania chráneného pracoviska budete musieť spolupracovať s niekoľkými úradmi (Sociálna poisťovňa, úrad verejného zdravotníctva, všeobecný lekár, úrad práce sociálnych vecí a rodiny, zdravotné poisťovne, daňový úrad, živnostenský úrad, mestský úrad, pošta – výpis z registra organizácií, výpis z registra FO, príslušné ministerstvo, ktoré záleží od zriaďovateľa). O priznanie chráneného pracoviska môže písomne požiadať právnická alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti o priznanie postavenia chráneného pracoviska je popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chráneného pracoviska, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Postavenie chráneného pracoviska priznáva úrad na dobu neurčitú.
Kto môže zriadiť chránenú dielňu?
Aj chránenú dielňu môže zriadiť fyzická (aj občan so ŤZP) aj právnická osoba (s.r.o., občianske združenie, živnostník , atď.). Chránená dielňa sa zriaďuje na zamestnanie viacerých občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na trhu práce, počet osôb s ŤZP musí byť v chránenej dielni minimálne 50 %. O priznanie chránenej dielne môže písomne požiadať právnická alebo fyzická osoba úrad, v ktorého územnom obvode zriadi pracovné miesto pre občanov so zdravotným postihnutím. Súčasťou žiadosti je popis pracovnej činnosti, popis umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o vlastníctve priestorov alebo o nájme priestorov. Právnická alebo fyzická osoba, ktorá žiada o priznanie postavenia chránenej dielne, je povinná predložiť úradu aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva. Postavenie chránenej dielne priznáva úrad na dobu neurčitú. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa je určená predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách.
Ako sa posudzuje hendikepovaný človek pre účely trhu práce?
Posudzovanie sa vykonáva podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Lekárska posudková činnosť sa vykonáva v prípade, ak evidovaný uchádzač o zamestnanie: odmietol prijať zamestnanie z dôvodu, že nezohľadňuje jeho zdravotný stav; odmietol sa zúčastniť na programe aktívnych opatrení na trhu práce alebo na aktivačnej činnosti z dôvodu, že nezohľadňujú jeho zdravotný stav; skončil zo zdravotných dôvodov prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatne zárobkovej činnosti , na ktorú mu bol poskytnutý príspevok. Preskúmanie posudku na žiadosť občana vykonáva v 2. stupni odborné konzílium posudkových lekárov. Na základe posudku sa rozhodne o vyradení, resp. nevyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie, resp. o povinnosti vrátiť príspevok, poskytnutý na samostatne zárobkovú činnosť.
Som poberateľom invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti pracovať o 70 %. Môžem sa zamestnať?
Áno, môžete. Zákon o sociálnom poistení ani iný účinný právny predpis nevylučuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon práce. Poberateľ invalidného dôchodku teda môže pracovať bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti pracovať. Pri niektorých druhoch ochorení, najmä psychických, je práca dokonca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie, pretože je priaznivá na zdravotný stav a udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia.
Ako je upravený súbeh invalidného dôchodku a zamestnania?
Zákon o sociálnom poistení ani iný právny predpis nevylučuje súčasné poberanie invalidného dôchodku a výkon primeranej zárobkovej činnosti. Výška zárobku taktiež nie je obmedzená. Poberateľ invalidného dôchodku teda môže vykonávať zárobkovú činnosť bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (percento invalidity). Pri niektorých druhoch ochorení, najmä psychického charakteru, je práca dokonca lekársky odporúčaná ako jedna z foriem terapie, pretože je priaznivá pre zdravotný stav a udržanie dlhodobej stabilizácie ochorenia.
Aký je rozdiel pri určení miery funkčnej poruchy v podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zdravotného postihnutia a určením miery poklesu schopnosti pracovať podľa zákona o sociálnom poistení?
Mieru funkčnej poruchy na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu posudzuje posudkový lekár úradu práce, ktorý určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Invaliditu posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska občana a po posúdení zdravotného stavu občana vydá tzv. posudok. Tento posudkový lekár určuje percentuálnu mieru zníženia schopnosti pracovať na základe tabuliek uvedených v prílohe k zákonu o sociálnom poistení.
Ako je to s odchodným pre invalidného občana?
Zamestnancovi patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti pracovať je viac ako 70 %, odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Môže mi zamestnávateľ nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas?
Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím však možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode s ním.
Aké sú povinnosti úradu práce pri integrácii občanov so zdravotným postihnutím?
Zriaďovať špeciálne organizačné útvary na integráciu občanov so zdravotným postihnutím, viesť osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, priznávať, zrušiť, zmeniť, pozastaviť postavenie chránenej dielne a chráneného pracoviska a vydávať duplikát dokladu o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk vo svojom územnom obvode, označovať v evidencii voľných pracovných miest miesta, ktoré nie sú vhodné pre občanov so zdravotným postihnutím a kontrolovať dodržiavanie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa.
Som poberateľom invalidného dôchodku. Dňa 12. 7. 2020 dovŕšim dôchodkový vek. Môžem požiadať o starobný dôchodok?
Poberateľ invalidného dôchodku môže odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku požiadať o starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku a porovná ju so sumou vyplácaného invalidného dôchodku. Vyplácať bude ten dôchodok, ktorého suma bude vyššia. Nárok na nižší dôchodok zanikne.
Som na invalidnom čiastočnom dôchodku. Mám nárok na dávku v nezamestnanosti?
Pokiaľ ste poberateľkou invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % alebo menej ako 70 % a ste zamestnaná, pričom z vášho zamestnania vyplýva povinné poistenie v nezamestnanosti, môžete si po ukončení pracovného pomeru uplatniť nárok na dávku v nezamestnanosti. Ak splníte zákonom stanovené podmienky, nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne.
V zmysle zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní. To znamená, že pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné, aby bol poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta trvalého bydliska) a aby mal splnenú potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti. Splnenie tejto podmienky sa posudzuje ku dňu zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Ak je vaša miera poklesu schopnosti pracovať viac ako 70 % alebo ste už dovŕšili dôchodkový vek, povinné poistenie v nezamestnanosti sa na vás nevzťahuje.