Penzista pritom môže pracovať na trvalý pracovný pomer, na dohodu, alebo aj ako živnostník. Ak sa zamestná na riadnu pracovnú zmluvu, má rovnaké výhody ako ostatní zamestnanci. Dôchodcovia majú nárok na dovolenku, péenku aj gastrolístky. Navyše, ak pracovať prestanú, Sociálna poisťovňa im za obdobie, keď pracovali, zvýši dôchodok. Rovnako je to aj s invalidnými dôchodcami, ktorí tiež môžu popri poberaní invalidného dôchodku pracovať, ak im to ich zdravotný stav dovolí. Nemusia sa obávať, že o invalidný dôchodok prídu. Nijakým spôsobom nie je obmedzená ani výška ich príjmu zo zamestnania.
Inak je to však s predčasnými penzistami. Tí môžu pracovať len na dohodu a zarobiť mesačne maximálne dvesto eur. Ich ročný príjem tak nesmie prekročiť 2 400 eur. Ak zarobia viac, Sociálna poisťovňa im automaticky zastaví výplatu dôchodku.
Výhody môžu získať len tí penzisti, ktorí sú zamestnaní na pracovnú zmluvu. V takom prípade za nich zamestnávateľ odvádza poistné na dôchodkové či nemocenské poistenie. „Pracujúcim dôchodcom vzniká nárok na dávky podľa toho, aké povinné poistenie im vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý uzatvorili,“ vraví riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
„Ak sú v riadnom pracovnom pomere, platia poistné na starobné a nemocenské poistenie, okrem týchto poistení za nich platí zamestnávateľ aj poistné na úrazové a garančné poistenie, ak má povinnosť byť garančne postený. To znamená, že im môže vzniknúť nárok na nemocenské, úrazové a garančné dávky. Samozrejme, po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok,“ dodáva Višváder.
Na rozdiel od ostatných zamestnancov nemajú pracujúci penzisti nárok na dávky v nezamestnanosti, ak stratia prácu. Okrem toho, že pracujúci starobný dôchodca neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti, úrad práce nezaeviduje fyzickú osobu, ktorá má dôchodkový vek a bol jej priznaný starobný dôchodok.
Ak majú pracujúci penzisti nepravidelný príjem alebo pracujú na akúkoľvek formu dohody, platia len poistné na starobné poistenie, obdobie práce sa im teda zaráta len na dôchodkové účely. Zamestnávateľ za nich platí aj úrazové a garančné poistenie, majú teda nárok aj na tieto dávky.
„Ak sú povinne poistené SZČO, platia poistné na starobné a nemocenské poistenie, obdobie sa im preto zhodnocuje na účely dôchodkových aj nemocenských dávok. Ak sú bez povinného poistenia, poistné neplatia, nevzniká im preto ani nárok na žiadne dávky,“ približuje Peter Višváder.
Sociálna poisťovňa zvyšuje penzie pracujúcim dôchodcom automaticky vždy od 1. januára za odpracované obdobie predchádzajúceho roka. „Dôchodca môže o takéto zvýšenie požiadať raz ročne, ale až keď skončí poistný pomer. Ak ich má viac, musia byť skončené všetky. Prihliada sa na zárobky zo všetkých poistných vzťahov pracujúceho dôchodcu,“ vysvetlil Višváder.
Pracujete? Máte nárok na nemocenské dávky
Ak dôchodca pracuje a platí odvody, môže počas péenky dostávať zo Sociálnej poisťovne súčasne starobný dôchodok aj nemocenské dávky.
Ak dôchodca začne pracovať na riadnu pracovnú zmluvu a súčasne dostáva penziu, neplatí invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Je však naďalej nemocensky poistený, a preto môže v prípade dočasnej práceneschopnosti dostávať nemocenskú dávku.
Nemocenská dávka
- Poskytuje sa poistencovi v prípade, že bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Od 1. do 3. dňa péenky dostane nemocenské vo výške 25 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Od 4. dňa nemocenské dosahuje 55 %. Nemocenské sa vypláca za dni. Prvých 10 dní ho platí zamestnávateľ a od 11. dňa Sociálna poisťovňa. Nemocenskú možno poberať najdlhšie 52 týždňov.
- Odvody na nemocenské poistenie platia starobní, predčasní aj invalidní dôchodcovia pracujúci na zmluvu a predčasní a invalidní penzisti zamestnaní na dohodu.
Ošetrovné
- Nárok vzniká v prípade vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého dieťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo osobnej a celodennej starostlivosti o zdravé dieťa do desiatich rokov veku.
- Suma ošetrovaného je 55 % z denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Dávka sa poskytuje za dni, maximálne za desať.