- Pri zamestnávaní zdravotne postihnutých (ZP) je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli, aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Zamestnávatelia by mali vychádzať v ústrety oprávneným žiadostiam týchto osôb a vytvoriť im podmienky, aby sa mohli podieľať na plnení úloh rovnako ako ostatní zamestnanci, a to už v štádiu pri prijímaní do zamestnania.
- Postup v kariére môže zahŕňať aj prispôsobenie pracovných pozícií, aby zamestnanci so zdravotným postihnutím mohli zastávať rôzne alebo vyššie pracovné pozície, a takto rozvíjať nové zručnosti.
- Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Zamestnávateľ by mal vytvárať podmienky, aby sa títo zamestnanci mohli zúčastniť kurzov a vzdelávacích programov, ktoré organizuje tak v internom, ako aj v externom vzdelávaní.
- Osobám so ZP by malo byť v rámci možností tiež umožnené aktívne sa zúčastňovať na pracovných aktivitách, ktoré zamestnávateľ organizuje. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca na doma, telepráca. Potrebné bude aj sprístupňovanie písomných materiálov vo vhodných formátoch; zabezpečenie osobitného softvérového vybavenia, umožňujúce používanie intranetu/ internetu na pracovné účely a podobne.
Zákonník práce
- Zvýšenú ochranu občanov so ZP v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm. e) bodu 3 zákona o službách zamestnanosti.
Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať hendikepovaných občanov v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so ZP v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Túto povinnosť je možné naplniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so ZP alebo zadaním zákazky občanovi, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Neplnenie uvedených povinností je sankcionované vo forme finančného odvodu za každého občana, ktorý chýba zamestnávateľovi do splnenia povinného podielu.
Medzi aktívne opatrenia na trhu práce, ktorých cieľovou skupinou sú výhradne občania so zdravotným postihnutím, patria:
- príprava na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím
- príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska
- príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní
- príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti
- príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska
- príspevok na činnosť pracovného asistenta
- príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov
Právo na primerané úpravy
- Ľudia so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu. Návrh zameraný na zásadu rozšírenia štandardného dizajnu na ľudí s určitým typom zdravotného postihnutia s cieľom maximalizovať počet osôb, ktoré majú bezproblémový prístup k budove, informáciám, službe, atď., je možné dosiahnuť nasledovne:
- návrhom produktov, služieb a prostredí, ktoré sú priamo použiteľné pre väčšinu používateľov bez akejkoľvek modifikácie;
- výrobou produktov alebo služieb tak, aby boli prispôsobiteľné rôznym používateľom;
- zaručiť, že štandardizované rozhrania budú kompatibilné so špeciálnymi produktmi pre ľudí so zdravotným postihnutím.
Zdravotne postihnuté osoby sú v mnohých prípadoch odkázané na prijatie osobitných opatrení, bez ktorých by nemali vôbec šancu a prístup k realizácii svojich práv. Vzhľadom na to je nesplnenie povinnosti vykonať primerané opatrenia pre zdravotne postihnuté osoby v zmysle Antidiskriminačného zákona považované za nepriamu diskrimináciu zdravotne postihnutej osoby. Samozrejme, povinnosť uskutočniť tieto opatrenia je limitovaná možnosťami povinnej osoby a nesmie pre ňu predstavovať neprimeranú záťaž.
Neprimeraná náročnosť opatrenia je posudzovaná najmä vo vzťahu k finančným možnostiam povinnej osoby, úmernosti medzi vynaloženými finančnými prostriedkami a dosiahnutým prospechom vyplývajúcim z realizovaného opatrenia, ako aj vo vzťahu k možnostiam prijať, resp. využiť alternatívne opatrenia, ktoré sú v danom prípade k dispozícii. Odsek 3 zákona rešpektuje úpravu v osobitných predpisoch a ustanovuje, že ak osobitný predpis ukladá povinnosť prijať niektoré opatrenia v prospech zdravotne postihnutých osôb, tak sa prijatie takýchto opatrení nepovažuje za neprimerane náročné.
Hlavné zásady, princípy a požiadavky, ktorými sa zabezpečuje bezbariérové riešenie prostredia a prístupnosť stavieb v SR, sú zapracované v stavebnom zákone a vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ustanovenia stavebného zákona týkajúce sa základných požiadaviek na stavby sú prevzaté z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ), ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh.