Remeselníkov je stále málo

Dobrý plat by nemal byť hlavným kritériom pri výbere školy. Aktuálna situácia na trhu práce absolventom praje a to z hľadiska rýchleho uplatnenia na trhu, ako aj mzdových podmienok.

, 10.02.2022 14:26
pracovný úraz, zranenie, ošetrenie, obväz,... Foto:
Ilustračné foto.
debata

Podľa dostupných dát však ich nezamestnanosť počas pandémie rástla. Odborníci za tým vidia nesúlad očakávaní študentov s ponukou, no tiež nízke spoločenské povedomie o dôležitosti remeselných pozícií, slabú podporu podnikateľského prostredia aj nedostatok praxe počas štúdia.

Koronakríza výrazne ovplyvnila vzdelávanie na stredných aj vysokých školách, ktoré sa z klasického zmenilo na virtuálne, neskôr na hybridné. Odborníci predpokladajú, že táto zmena tiež výrazne ovplyvní trh práce na Slovensku. Ide najmä o neúčasť na praxi, ktorú nemohli celkom alebo čiastočne študenti absolvovať, no tiež o náhle zvraty v dopyte po vybraných pozíciách, najmä z oblasti retailu, doručovania a logistiky. Okrem toho na slovenskom trhu dlhodobo pociťujeme výrazný nedostatok zamestnancov v oblasti IT, chýbajú tiež kandidáti ovládajúci viac cudzích jazykov či klasickí remeselníci alebo operátori výroby.

Chýbajú niektoré povolania

Nezamestnanosť mladých ľudí a absolventov v EÚ podľa dostupných dát vzrástla z 11,9 % v roku 2019 na 13,3 % v roku 2020, a to práve v dôsledku pandémie. Nezamestnanosť v kategórii nízkovzdelaných profesií bola v roku 2020 na úrovni takmer 30 percent, pričom európsky priemer bol 12,6 percenta. Pre daný rok platilo aj to, že dve tretiny mladých vo vekovej skupine 20 až 34 rokov nízkovzdelaných nepracovalo, ani sa nevzdelávalo. Úrady práce evidovali vo februári 2021 27 415 voľných pracovných miest vhodných pre absolventov, v decembri 2021 to však už bolo 33 607.

Prieskumy ďalej uvádzajú, že absolventov stredných škôl sa na trhu práce uchytí len 30 percent. Zvyšok pokračuje na vysokej škole (približne polovica absolventov) alebo ostane nezamestnaných či mimo evidencie. „Absolventi stredných škôl sú vo všeobecnosti považovaní za menej kvalifikovaných, preto si logicky horšie hľadajú uplatnenie v špecializovaných pozíciách. Naopak v oblasti predaja či logistiky, ako predavačky či práca v sklade, je o nich vysoký záujem. Jedným z možných vysvetlení môže byť, že sú pomerne mladí a preto sa ťažšie orientujú na trhu práce. Môže tak dôjsť k nesúladu ich očakávaní s ponukou. +

Práve preto je v takomto prípade vhodné osloviť personálnu agentúru, ktorá im vie poskytnúť prehľad o tom, kde a ako si prácu hľadať, čo k tomu potrebujú, ako so správne napísať CV a ďalšie potrebné rady a odporúčania,“ vysvetľuje Dominika Neprašová, Recruitment Consultant personálnej agentúry Grafton a dodáva: „Stále však platí, že ak má študent záujem o nejaký konkrétny odbor, s ktorým vie, že sa na trhu uplatní, nie je na mieste ho od toho odhovárať. Pracovný trh totiž absentuje typické remeslá, ako elektrikár, stolár, inštalatér, ktorým sa venuje čoraz menej absolventov a pritom sú to stále lukratívne a dobre ohodnotené miesta.“

Podľa mzdového prieskumu, ktorý zrealizoval Grafton koncom minulého roka, má napríklad špecialista 1. stupňa technickej podpory či windows administrátor z oblasti IT nástupnú mzdu okolo 1 200 eur a technický dokumentarista 1 000 eur, pritom rovnakú mzdu dosahujú aj pracovníci vo výrobnej sfére, napríklad brúsič, CNC operátor, zvárač alebo zámočník. Mzda nástrojára alebo elektrotechnika je na úrovni 1 300 eur a hlavného majstra 1 600 eur. Mzda remeselníkov v porovnaní s rokom 2019, teda počas koronakrízy, stúpla celoplošne o 10–20 percent.

Kritériá pri výbere školy

„V porovnaní s minulým rokom sa pozícia absolventov stredných či vysokých škôl výrazne nemenila. Stále platí, že aktuálna situácia na trhu práce im praje a to z hľadiska rýchleho uplatnenia na trhu, ako aj mzdových podmienok. Zamestnávatelia prispôsobujú svoje požiadavky vývoju pracovného trhu. Okrem dôrazu na vzdelanie tiež reflektujú samotnú prezentáciu absolventov – ich chuť pracovať, motiváciu, očakávania či ovládanie cudzích jazykov,“ hovorí Neprašová.

Jednou z hlavných príčin nesúladu v obsadzovaní týchto pozícií sa javí byť slabé spoločenské povedomie o tom, že aj takéto pozície a zamestnania sú rovnako dôležité a plnohodnotné. Okrem toho by bolo potrebné zabezpečiť pre takýchto ľudí čo najviac praxe, aby si vedeli predstaviť, čo ich v reálnom živote po skončení školy čaká a tiež posilniť podporu podnikateľského prostredia, ktoré by sa tak mohlo vyvíjať vo všetkých regiónoch Slovenska.

Odborníci z oblasti HR však zároveň poukazujú na to, že mzda by nemal byť hlavným ukazovateľom toho, podľa čoho by si mali študenti vyberať školu. Podľa nich sú dôležité iné kritériá: „Ak ich štúdium nenapĺňa a nechodia do školy motivovaní, preplávajú ňou len tak bez toho, aby si z nej niečo zobrali. Toto je pomerne neefektívny prístup. Zároveň je však dobré sa zamyslieť nad tým, čo je perspektívne z hľadiska pozícií na trhu práce a teda možného uplatnenia. Tu im vieme veľmi efektívne poradiť, akú strednú či vysokú školu si vybrať, akým smerom sa po jej vyštudovaní uberať alebo ako postupovať s uplatnením na trhu práce. Mzdu by som však naozaj zaradila úplne na koniec,“ objasňuje Dominika Neprašová z Graftonu.

Zamestnávatelia chcú najmä absolventov techniky a IT Odborníčka tiež absolventom odporúča zvyšovať si svoju hodnotu na pracovnom trhu kontinuálne a to najmä prostredníctvom neplatených stáží, brigád, samovzdelávaním či pôsobením na pozíciách na skrátený úväzok, kde získajú potrebnú prax. Z analýz personálnej agentúry Grafton vyplýva, že firmy uprednostňujú absolventov vysokých škôl s minimálne prvým stupňom ukončeného vzdelania, teda ukončeným bakalárskym titulom. Nejde len o nadobudnuté teoretické vedomosti, ale aj o celkový osobnostný rast človeka. „Dá sa povedať, že vysokoškolské štúdium pripraví absolventov na trh práce širokospektrál­nejšie. Určite to nie je strata, ale naopak – človek sa počas štúdia kreuje ako osobnosť, ktorá sa vie rozhodnúť, kriticky myslieť a bojovať sama za seba,“ dodáva Neprašová.

Podľa údajov MPSVaR SR sa z absolventov vysokých škôl uvádzali v evidencii uchádzačov o zamestnanie najčastejšie absolventi spoločenských vied, náuk a služieb, ďalej to boli absolventi vied a náuk o kultúre a umení a prírodných vied. Takmer polovica absolventov VŠ bola v evidencii o zamestnanie 7 – 9 mesiacov a tretina 4 – 6 mesiace. Daná skutočnosť reflektuje aj dopyt zamestnávateľov – tu sa najčastejšie stretávame so záujmom o absolventov VŠ technického zamerania a IT, tiež po absolventoch s dvoma jazykovými znalosťami – teda popri angličtine so znalosťou nemeckého, francúzskeho či talianskeho jazyka. V kurze sú tiež finančné pozície ako účtovník či audítor

debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #plat #absolventi #trh práce
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy