Zamestnanci by tak po novom mali od roku 2026 platiť v rámci roka odvody do hranice maximálneho ročného vymeriavacieho základu, ktorý má nahradiť súčasný maximálny odvod stanovený na mesiac. V ďalšom roku by Sociálna poisťovňa vykonala ročné zúčtovanie sociálnych odvodov po vzore zdravotných odvodov. Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov je však oveľa zložitejšie ako zavedenie ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie. Prípadný nedoplatok na sociálnom poistení totiž bude potrebné zohľadniť na výške dôchodkov, nemocenských dávok či dávok v nezamestnanosti.
Ministerstvo financií očakáva, že Sociálna poisťovňa vďaka tomuto kroku vyberie na sociálnych odvodoch o 100 miliónov eur ročne viac. „Opatrenie sa plánuje zaviesť s cieľom zamedziť daňovej optimalizácie prostredníctvom kumulácie a vyplácania vysokých odmien v jednom mesiaci," zdôvodnilo ministerstvo financií. Systém sociálneho poistenia by sa tak podľa ministerstva stal spravodlivejším tým, že zjednotí odvodové zaťaženie pre každého zamestnanca na legislatívne zamýšľanú úroveň. „Na rozdiel od zvyšovania maximálnych vymeriavacích základov, ročné zúčtovanie sociálneho poistenia neprináša dodatočnú odvodovú záťaž pre tých, ktorí neoptimalizujú," tvrdí ministerstvo financií.
Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov ako jeho z opatrení na ozdravenie verejných financií navrhovala aj úradnícka vláda Ľudovíta Ódora. Toto opatrenie sa pritom plánuje zrealizovať už od roku 2017 a zaviesť sa reálne malo už od roku 2020. Parlament však v minulosti tento krok trikrát posunul, až zavedenie ročného zúčtovania nakoniec v minulom roku zrušil.
Princípom ročného zúčtovania sociálnych odvodov je zmena uplatňovania maximálneho vymeriavacieho základu z mesačnej na ročnú bázu, čím by sa odstránila možnosť optimalizovať odvodové zaťaženie vyplácaním vysokých odmien v jednom mesiaci. Ak by sa ročné zúčtovanie sociálnych odvodov zaviedlo, postihlo by približne 42-tisíc zamestnancov. Maximálny mesačný vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov v tomto roku dosahuje 8 477 eur, čo je sedemnásobok priemernej mzdy na Slovensku za rok 2021. Ak zamestnávateľ v tomto roku vyplatí zamestnancovi odmenu, ktorou v niektorom mesiaci presiahne sumu 8 477 eur, z čiastky nad 8 477 eur neplatí sociálne odvody. Pri ročnom zúčtovaní by sa pritom uplatňoval maximálny ročný vymeriavací základ 101 724 eur, teda obchádzanie platenia sociálnych odvodov jednorazovým vyplatením vysokej odmeny by sa eliminovalo.
Problém je jednoduchý.
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov je podľa analytika INESS Radovana Ďuranu evergreen, ktorý sa na Slovensku hrá už minimálne 14 rokov. „Problém ročného zúčtovania je jednoduchý. Jeho cieľom je zvýšiť príjmy štátu, nie zamedziť únikom na odvodoch. Inak by vláda rovno povedala, že vďaka ročnému zúčtovaniu odvodov zníži primerane celkové odvody,“ upozornil. Za problém považuje to, že toto opatrenie bude slúžiť na financovanie neadresných sociálnych dávok ako trinásty, či rodičovský dôchodok. „Platenie odvodov má pritom iné zásadné problémy, ktoré by vláda mala adresovať,“ tvrdí analytik. Upozorňuje na to, že medzi základnými fondmi sociálneho poistenia sa neustále realizujú krížové transfery, čím deficitný fond starobného poistenia „vysáva“ prebytky všetkých ostatných fondov. „Na tieto transfery doplácajú sporitelia v druhom pilieri, ktorých dôchodky z prvého piliera sú krátené viac, ako by mali,“ dodal analytik INESS.
Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták považuje za správne, že po vzore zdravotných odvodov sa má „spraviť poriadok“ i v sociálnych odvodoch. „Je potrebné však pracovať na zjednodušení systému platieb sociálneho poistenia a v rámci konsolidácie hľadať úspory na výdavkovej strane verejných rozpočtov,“ tvrdí.
Aké sú riziká
Na riziká zavedenia ročného zúčtovania sociálnych odvodov upozorňuje Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).„Prípadné zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov by malo podliehať ďalšej diskusii, pretože to môže spôsobiť, že nám z krajiny začnú odchádzať kvalitní ľudia,“ varuje generálny sekretár APZD Andrej Lasz. Zvyšovanie maximálneho vymeriavacieho základu pre platbu sociálnych odvodov odmieta. „Už teraz ho máme oveľa vyšší ako v Českej republike, Rakúsku či Nemecku. Odrádza to úspešných vrcholových manažérov a talentovaných odborníkov, aby v našej krajine zostali a pracovali,“ uviedol.
Na Slovensku by sme podľa Lasza mali robiť všetko pre to, aby sme tu udržali šikovných a talentovaných ľudí, ktorí prispievajú k inováciám a rastu ekonomiky. „Zavedenie ročného zúčtovania by mohlo spôsobiť, že naši najlepší pracovníci radšej odídu pracovať do zahraničia. Dôvodom totiž je, že ľudia zarábajúci viac by síce zaplatili vyššie sociálne odvody, no za tieto peniaze by nedostali nič navyše – ani keď ochorejú, ani keď budú na materskej, ani keď prídu o prácu a dokonca ani na dôchodku,“ upozorňuje. Všetko však bude podľa neho závisieť od toho, ako budú nastavené podmienky ročného zúčtovania.