Popri práci doštudoval na Univerzite Martina Luthera v nemeckom Halle, kde získal titul Master of Science. Tvrdí, že za odchodom mladých do zahraničia je predovšetkým rýchlejší kariérny rast, rozmanitosť ponúk práce a až potom vyšší príjem.
Prečo ste sa rozhodli pre prácu v zahraničí?
Ešte ako študent na Slovensku som bol fascinovaný tým, keď som stretol mladých Nemcov alebo Rakúšanov, ktorí boli iba o pár rokov starší ako ja, ale žili na životnej úrovni, ktorá bola omnoho vyššia ako životná úroveň mojich ťažko pracujúcich rodičov. Po trochu rešeršovaní som zistil, že nástupný plat absolventov vysokej školy vo Viedni je niekoľkonásobne vyšší ako absolventov na Slovensku. Aj po dvoch rokoch práce na Slovensku, kde som mal nadpriemerný plat v porovnaní s mojimi bývalými spolužiakmi, som bol sklamaný, že som si nemohol dovoliť prenajať si sám byt alebo kúpiť si auto.
Bolo jednoduché nájsť si prácu v zahraničí?
Nebolo to ľahké, najmä v Amerike. Konkurencia je neuveriteľná a v roku 2009, keď som do Spojených štátov prišiel, bolo veľa Američanov bez práce. Môj životopis pritom nevyzeral zle – vysokoškolské vzdelanie, Six Sigma certifikácia, tri roky praxe vo vedúcej pozícii. Zlom nastal až vtedy, keď som si zmenil meno na Matta, Ekonomická univerzita sa stala University of Economics a pracovné skúsenosti na Slovensku sa zmenili na pracovné skúsenosti v „strednej Európe“. Potom to prišlo, dostal som prvú prácu.
Momentálne máte ako riaditeľ zákazníckej sekcie v americkej korporácii na starosti klientov nielen v Amerike, ale aj v Európe a Ázii. Čo konkrétne je náplňou vašej práce?
Korporácia, pre ktorú pracujem, poskytuje technickú podporu pre kritické servery a datacentrá, napríklad pre orgány americkej vlády, letiská, banky a rôzne nadnárodné spoločnosti. Ako riaditeľ klientskych služieb mám zodpovednosť za rozvoj a implementáciu globálnych stratégií, ktoré majú zabezpečiť vysokú spokojnosť zákazníkov. Do mojej zodpovednosti spadá aj manažment dvoch call centier a vedenie projektových manažérov pri komplexných IT implementáciách.
Ako by ste porovnali prácu u nás so zahraničím?
Vo firme sú dôležití najmä manažéri. Tí slovenskí, ako som ich spoznal, neradi riskujú, a preto keď hľadajú niekoho na určitú pozíciu, chcú kandidáta, ktorý už má skúsenosti v danej pozícii. To je veľká brzda pre motivovaných nádejných talentovaných pracovníkov, ktorí nemajú prax. Americkí podnikatelia a manažéri sa neboja riskovať, len čo spoznajú, že zamestnanec má správny postoj k práci, lojalitu k firme, dostatočnú motiváciu, talent a potenciál vypracovať sa. Táto filozofia, ktorá sa občas nazýva aj „hire–and–fire“, má veľa kritikov, ale ja som jej zástanca, lebo je to fér. Dostaneš šancu ukázať sa, ak zlyháš, tak sa s tým musíš zmieriť, ak nezlyháš, uspeješ. Niekedy, ak človek dostane možnosť ukázať sa, prekoná aj sám seba. Na Slovensku aj v Nemecku som sa stretol viac–menej s filozofiou typu – musíš byť vo svojej pozícii aspoň dva roky, až potom môžeš postúpiť. Bez ohľadu na výkon, talent alebo postoj k práci. Vždy mi to znelo veľmi nepríťažlivo.
Hovoríte o práci v Amerike ako o zamestnaní snov. Ale predsa, sú tam negatíva?
Určite áno. Čo považujem za najväčšie negatívum, to je nedostatok voľného času, svoj život strávia zamestnanci viac v práci ako doma. Zákon totiž vo väčšine štátov nestanovuje minimálnu platenú dovolenku pre zamestnancov, je úplne normálne, že absolventi v začiatočníckych pozíciách dostanú 5 dní dovolenky ročne, platené PN sú väčšinou tiež 5 dní ročne, pričom za čas choroby nedostávajú zamestnanci nič navyše. Takisto vysoký pracovný tlak spôsobený kultúrou súťaže a labilitou pracovného pomeru, teda inak povedané, dnes si hviezda, ak zajtra príde niekto, kto je rovnako dobrý ako ty, ale chce o 15 percent nižší plat, tak môžeš stratiť prácu. Veľká nevýhoda práce v Amerike je aj to, že ľudia tu nemajú takmer žiadne zamestnanecké východy, niektorí zamestnávatelia neponúkajú ani zdravotné poistenie.
Vynahradí sa to príjmom?
S väčším príjmom sa hneď otvárajú ďalšie možnosti – dom na hypotéku, kreditné karty, luxusné auto na lízing. Je to v poriadku, ak sa človeku darí, ale ak sa nedarí, tak sa človek môže ľahko dostať do úverovej pasce, ktorá sa ukázala ako veľmi nebezpečná počas ekonomickej krízy v roku 2008. Nemecko je takmer presný opak – veľmi konzervatívna spoločnosť, s vysokými daňami, odvodmi a s veľmi rigidnými štruktúrami. Život v Nemecku sa mi zdal veľmi stabilný, ale horšia stránka je, že mladý človek musí pracovať na 200 percent, aby sa mu otvorili dvere smerom nahor. Plat je však výhodný. Priemerný programátor môže mimo Slovenska zarobiť niekoľkonásobne viac ako u nás pri porovnateľných životných nákladoch.
Uvažovali ste nad návratom na Slovensko?
Samozrejme, že áno. Milujem Slovensko, často sem chodievam na dovolenku. Vrátil by som sa, ak by sa naskytla kariérna príležitosť porovnateľná s príležitosťami na Západe. A to si asi ešte počkám, keďže firmy na Slovensko väčšinou prichádzajú za lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou. Život pre priemerného Slováka je veľmi ťažký, ani sa mi nechce veriť, že niektoré rodiny dokážu prežiť.