Pýta sa tiež, či prípady nie sú vhodné na takzvaný „pilotný rozsudok“. Ten by Slovensko mohol prinútiť odškodniť nielen sťažovateľov, ale riešiť aj situáciu ďalších dotknutých osôb.
Deväť sťažností poslalo dohromady 60 ľudí z celého Slovenska. „Predmetom sťažností je predovšetkým porušenie majetkových práv vlastníkov domov a bytov, na ktoré sa vzťahuje systém takzvaného regulovaného nájomného,“ uviedla Pirošíková.
Regulácia nájomného sa na Slovensku uplatňuje v budovách, ktoré bývalý komunistický režim zobral pôvodným majiteľom a štát im ich po roku 1989 vrátil. Väčšina týchto nehnuteľností sa nachádza v Bratislave a bývajú v nich starší ľudia. Majitelia domov však namietajú, že regulácia im obmedzuje súkromné vlastníctvo a štát ich situáciu dlhodobo nerieši.
Štrasburský súd už v roku 2006 rozhodol podobný spor v prospech Francúzky poľského pôvodu Marie Hutten-Czapskej, ktorá sa sťažovala na Poľsko. Žena sa nakoniec dohodla s Varšavou na zmiernom riešení. Poľský štát jej mal zaplatiť 240 000 zlotých (podľa súčasného kurzu 60 261 eur) ako kompenzáciu hmotnej škody a 22 500 zlotých (5 649 eur) ako náhradu súdnych trov.
Slovenská vláda sa niekoľkokrát problému regulovaného nájomného venovala, riešenie sa jej však nedarilo nájsť. Až vlani kabinet schválil koncepciu, ktorá počíta s tým, že nájomníci sa budú môcť presťahovať do obecných bytov, na ktoré chce štát vynaložiť 72,7 milióna eur. Predpokladom však je, že splnia stanovené sociálne kritériá. Presný postup musí ešte určiť zákon.