Chcú zaviesť do života vyššie pokuty a tvrdšie sankcie, ako je napríklad siahnutie na majetok čiernych stavebníkov alebo dokonca zákaz podnikania. Stavanie na čierno by sa stalo trestným činom a musela by ho vyšetrovať polícia. Podnikateľské vily či priemyselné závody, ale aj rodinné domy totiž investori často stavajú aj bez stavebného povolenia alebo s nepovolenými rozšíreniami projektov.
„Slovensko napríklad pozná inštitút dodatočnej legalizácie stavby, ktorý sa v praxi využíva na legalizáciu prakticky akejkoľvek čiernej stavby,“ uviedol Oliver Kríž, jeden z iniciátorov petičnej akcie, ktorú včera predstavili aktivisti v Bratislave.
Zhotoviteľ čiernej stavby sa v súčasnosti nedopúšťa trestného činu, ale len priestupku a riskuje tak pokutu maximálne 13 278 eur (400–tisíc korún). V iných krajinách platia prísnejšie pravidlá, okrem vyšších pokút môžu stavebníka posadiť za mreže alebo stavebnej fi rme zhabú majetok a zakážu činnosť.
„Na Slovensku neexistujú účinné právne prostriedky na vymáhanie plnenia povinností, ktoré vyplývajú zo stavebného zákona,“ hovorí Kríž. Účinným nástrojom by podľa neho mohlo byť napríklad odpojenie stavby od inžinierskych sietí. „Taká situácia bola aj s čiernou stavbou na Betliarskej ulici v Bratislave,“ hovorí obyvateľka Petržalky a aktivistka Ivana Brezinská. Investor chcel pôvodne postaviť obchodné centrum a garáže, neskôr vraj apartmány a škôlku. A posledným plánom je polyfunkčná nebytová budova s doplnkovou funkciou bývania. „Starosta povedal, že nemôžeme nič robiť, pretože celý proces je príliš zdĺhavý. Keby bolo možné ich odpojiť, určite by to stavbu zastavilo,“ dodala.
Bez stavebného povolenia sa stavajú desiatky stavieb, najznámejší je hotel pri novom bratislavskom zimnom štadióne. Bez povolenia začala stavať lakovňu aj automobilka Volkswagen. „Stavebný úrad nebol schopný na čas vydať povolenie aj keď mal všetky dokumenty. Ide pritom o investíciu, ktorá vytvorí 1 300 pracovných miest,“ ohradil sa hovorca automobilky Vladimír Machalík. Do petície sa zatiaľ zapojili len obyvatelia Petržalky. „Dúfame, že sa pridajú aj ľudia z iných miest, píšu nám z celého Slovenska. Z Detvy, zo Žiliny či z Košíc,“ povedal Kríž.
Stavebný zákon, ktorý platí od roku 1976, niekoľkokrát menil aj ustanovenia o postihoch za čierne stavby, k výraznejšiemu pritvrdeniu nedošlo. Nový zákon, ktorý sa pripravoval 10 rokov, počítal so zvýšením pokút. Pôvodný zámer – pokuty podľa ceny stavby však nakoniec nezavádza. Do výslednej podoby zákona tento návrh neprešiel, predkladatelia sa vraj obávali zdĺhavých právnych sporov s potrestanými o skutočnej hodnote stavby. Nový zákon prekvapujúco v poslednej chvíli stiahol minister výstavby Igor Štefanov.
Sankcie za čierne stavby
Slovensko: Ak stavebník nezastaví nepovolenú stavbu, dopustí sa priestupku. Fyzická osoba môže za to dostať pokutu do výšky 332 eur a právnická do 13 278 eur. V mimoriadnych prípadoch môže pokuta dosiahnuť až 165 970 eur, ale taká ešte udelená nebola.
Rakúsko: Pokuta za čiernu stavbu môže dosiahnuť až 36–tisíc eur. Okrem toho stavebníkovi môže byť zhabaný materiál, náradie a stavebné zariadenia a hrozí mu aj odňatie slobody na 6 týždňov.
Švajčiarsko: Je možné priamo na mieste zadržať osobu, ktorá realizuje stavbu. Hrozí jej väzenie až tri roky. Pokuta môže dosiahnuť až 10 percent hodnoty stavby a v niektorých kantónoch nie je stanovená maximálna výška pokuty.
Chorvátsko: Stavebný úrad môže vydať rozhodnutie o odpojení čiernej stavby od inžinierskych sietí. Od roku 2007 tam odstránili viac ako tritisíc nelegálnych stavieb.
Nemecko: Možnosť zhabať veci slúžiace na realizáciu nelegálnej stavby a uložiť vysoké pokuty. V niektorých spolkových republikách pokuty dosahujú až pol milióna eur.