Zrušenie výnimky na dane pritom ľudia už na svojich peňaženkách pocítili už na začiatku roka, keď začali dane z uhlia i plynu platiť teplárenské spoločnosti, čo si následne vybrali od spotrebiteľov.
Ak by zrušenie výnimiek pre domácnosti odsúhlasili politici, zdraženie by sa najviac dotklo ľudí v rodinných domoch, ktorí na vykurovanie či ohrev vody využívajú čierne uhlie. Zavedenie dane by sa takmer 3,5-percentným zvýšením ceny dotklo aj rodín v domoch s plynovým kotlom na kúrenie i ohrev vody. Napríklad pre rodinu s ročným odberom 3 000 kubíkov plynu by po zdražení stúpli účty každý mesiac asi o 4,3 eura.
Ministerstvo financií tvrdí, že o návrhu analytikov Inštitútu finančnej politiky spadajúceho pod Miklošov rezort budú politici ešte rokovať. „O konkrétnych opatreniach na ozdravovanie verejných financií, ktoré okrem bremena zadlžovania najmä z posledných dvoch rokov predchádzajúcej vlády musia reagovať aj na súčasné turbulencie na svetových trhoch, rozhodnú politické rokovania koaličných strán,“ vraví hovorca ministerstva Martin Jaroš.
Posledné rušenie výnimiek na spotrebných daniach z energií štátu prinieslo ďalšie zdroje peňazí. Kým v roku 2010 bolo podľa hovorkyne colného riaditeľstva Miroslavy Slemenskej vybratých na daniach z uhlia, plynu a elektriny viac ako 36,5 milióna eur, počas prvého polroka tohto roka to bolo takmer 24 miliónov. Inštitút finančnej politiky predpokladá, že v prípade zrušenia ďalších výnimiek by štát zarobil ročne ďalších päťdesiat miliónov.
Po zavedení daní by v najväčšej miere začali štátu prispievať ľudia s uhoľným a plynovým kúrením. Rodiny s elektrickým kúrením by si priplatili menej. Na plyn i elektrickú energiu je totiž uvalená rovnaká daň vo výške 1,32 eura za megawatthodinu, takzvaná silová elektrina je však v porovnaní s plynom takmer dvojnásobne drahšia. Elektrina by preto zdražela zhruba o dve percentá. Napríklad pri najpoužívanejšej tarife D2 by si domácnosti na západe Slovenska mesačne priplatili asi 34 centov.
Prakticky všetky domácnosti sa však so zdražovaním energií museli vyrovnávať už počas tohto roka. Od prvého januára stúpli všetky ceny o takmer jedno percento vplyvom vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty. Cena elektriny sa zvýšila pre všetkých o tri eurá za megawatthodinu, ktoré dostáva Národný jadrový fond. Poplatok má počas 50 rokov postupne zlikvidovať dlh vo výške 2,36 miliardy eur. Ten vznikol preto, že si Slovenské elektrárne v minulosti neodkladali peniaze na vyradenie atómok a o to lacnejšie predávali elektrinu. Zmeny daní sa dotkli aj obyvateľov bytoviek, ktoré sú pripojené na väčšie teplárne spaľujúce plyn či uhlie. „Samotné dane zvýšili cenu tepla od Nového roka o približne dve percentá,“ spresňuje šéf združenia teplárov Miroslav Obšivaný.
Ďalšie zvýšenie cien sa dotýkalo odberateľov plynu, keď SPP tento rok v januári zvýšil ceny bez vplyvu daní pre drahšiu ropu o zhruba 4,5 percenta a v júli o ďalších sedem percent. Obidve zdražovania vyvolali rast cien aj pre odberateľov tepla v bytových domoch. Regulačný úrad na čele s Jozefom Holjenčíkom (nominant Smeru) v súčasnosti odsúhlasuje desiatky návrhov na zdraženie tepla pre domácnosti, pričom prvá časť teplárenských spoločností začala zasielať vyššie faktúry už na začiatku augusta.