Znamenalo by to, že návrh Slovenského plynárenského priemyslu na 23-percentné zdraženie, ktorý má aktuálne na stole regulačný úrad, neprejde. Keď v minulosti stroskotali žiadosti SPP o výrazne drahší plyn, plynári podali na úrad žaloby, ktoré od leta posudzuje Krajský súd v Bratislave.
Aj 5-percentné zdraženie by však rodiny zaťažilo. Ľuďom žijúcim v bežnom nezateplenom dome s rozlohou sto štvorcových metrov, ktorí na kúrenie, ohrev vody i varenie využívajú asi tritisíc kubíkov plynu ročne, by mesačné poplatky za plyn stúpli zhruba o šesť eur. Išlo by už o tretie zvýšenie ceny v priebehu jedného roka po tom, čo v januári išiel plyn hore o 5,5 percenta a v júli o ďalších sedem percent. Zdražovanie bolo dôsledkom vysokých cien ropy, ako aj úsporného vládneho balíčka, ktorý má prispieť k zastaveniu zadlžovania krajiny.
Regulačný úrad na čele s Jozefom Holjenčíkom (nominant Smeru) informáciu o päťpercentnom zvýšení cien nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. „Regulačný úrad veľmi zodpovedne posudzuje všetky cenové návrhy dodávateľov energií a vody pre domácnosti. Vyjadrí sa k nim až po vydaní rozhodnutí, do tej doby úrad návrhy ani vyjadrenia politikov nekomentuje,“ tvrdí hovorca úradu Miroslav Lupták.
Regulačný úrad okrem toho už nedávno potvrdil chystané zdraženie vody asi o päť percent a vylúčený stále nie je ani mierny nárast cien elektriny, aj keď pri elektrine sa skôr hovorí o tom, že cena sa príliš nezmení. Správy o zdražovaní plynu, či vody prichádzajú v čase, keď inflácia na Slovensku dosiahla najvyšší rast za posledných päť rokov. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu, podľa ktorého rast cien meraný európskou metodikou dosiahol v októbri oproti vlaňajšku až 4,6 percenta.
V prípade, že by regulačný úrad odsúhlasil päťpercentné zvýšenie ceny plynu od SPP, za kúrenie by si priplatili aj obyvatelia bytoviek pripojených na teplárne. Náklady by im stúpli asi o tri až tri a pol percenta. „Cena plynu sa na cene tepla pre domácnosti podieľa asi sedemdesiatimi percentami,“ zdôvodňuje šéf Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.
Najmenej prehľadná je situácia, čo sa týka budúcoročných cien elektriny. „Cena elektriny na rok 2012 na burze v Lipsku narástla o 10,8 percenta,“ hovorí Martin Ondko, šéf alternatívneho dodávateľa energií Magna EA. Dôvod na zvýšenie cien dala špekulantom aj katastrofa v japonskej Fukušime, kde vlna cunami zničila atómovú elektráreň a spôsobila mohutný únik rádioaktívnych častíc do životného prostredia. Následné ohlásenie odklonu niektorých štátov od jadra zdvihlo medzinárodné ceny plynu. Navyše pri SPP do cien energie vstupuje aj silnejší dolár a drahšia ropa a ropné produkty.
Alternatívni dodávatelia tvrdia, že sú lacnejší ako dominantní hráči, a to tak pri plyne, ako aj pri elektrine. Pre odberateľov, ktorí do konca septembra stihli uzavrieť zmluvu s niektorým z alternatívnych dodávateľov plynu, by tak ceny po Novom roku mohli aj klesnúť.
Pri elektrine sa viac ako desatinový nárast hodnoty takzvanej silovej elektriny na burze v Lipsku do cien pre domácnosti naplno nepremietne vďaka rozvinutej konkurencii.
Do faktúr za elektrinu pre domácnosti však významne vstupujú aj ďalšie poplatky. Napríklad poplatok za distribúciu klesne. Otázny je však vývoj tarify za prevádzku systému, ktorá na začiatku tohto roku najvýznamnejšie zdražela a v najväčšej miere tak zapôsobila na priemerne päťpercentné zvýšenie faktúr za elektrinu od januára tohto roka.
Aj relatívne nízky nárast cien energií vo volebnom roku však podľa politológa Tomáša Koziaka ovplyvní časť voličov pri výbere strany, za ktorú budú hlasovať v marcových parlamentných voľbách. „Ekonomické záležitosti sú jedny z najdôležitejších vecí, ktoré ovplyvňujú preferencie. Ak sú voliči nespokojní s tým, že sa im znižuje životná úroveň, majú tendenciu voliť ľavicovéstrany so silnejším sociálnym programom,“ hodnotí Koziak a dodáva, že argumenty súčasnej dosluhujúcej koalície o nepôsobení na ceny energií voliči zrejme na zreteľ brať nebudú.
Životná úroveň Slovákom začala klesať už na začiatku tohto roku. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty z devätnástich na dvadsať percent totiž spôsobilo rast všetkých cien tovarov i služieb. Peňaženky ľudí stenčilo aj zavedenie daní, ktoré začali platiť odberatelia elektriny do jadrového fondu na likvidáciu havarovanej elektrárne A1 v Jaslovských Bohuniciach. Vo faktúrach za elektrinu sa premietlo aj masívne budovanie väčších slnečných elektrární, ktoré mali nárok na zhruba osemnásobne vyššie výkupné ceny vyrobenej elektriny. Zdražovanie sa dotklo aj motoristov. V cenách palív totiž začali prispievať na zásobníky Správe štátnych hmotných rezerv.