Vlani po teplom roku 2011 získali niektoré domácnosti na preplatkoch aj niekoľko desiatok eur. Rok 2012 však už teplejší nebol a tento rok je zatiaľ nadpriemerne chladný. Prvá časť vykurovacej sezóny je v južnejších okresoch aktuálne už takmer na konci. Ak nepríde teplejší záver roka, ľudí zatiaľ čakajú skôr nedoplatky.
Vyúčtovanie dodávok tepla za predchádzajúci rok dostávajú ľudia v bytoch spravidla v máji. „Vlaňajšok bol takmer identický s rokom 2011, a preto ak odberatelia nemenili nastavenie zálohových platieb, nemali by doplácať, ale ani dostať peniaze navyše,“ spresňuje šéf divízie výroby a distribúcie energií spoločnosti Cofely Jozef Smolka a dodáva, že kto svoj dom zateplil alebo vyreguloval objem tepla, preplatok by mal dostať.
Počasie pri relatívne stabilných cenách tepla v poslednom čase výrazne ovplyvňuje náklady na kúrenie. „Za prvé tri mesiace roku 2013 sme odberateľom dodali o 3,18 percenta viac tepla oproti rovnakému obdobiu roku 2012,“ spresňuje Jozef Krázel z Nitrianskej teplárenskej spoločnosti.
Podľa šéfa najväčšieho slovenského združenia teplárov Miroslava Obšivaného sa však vykurovacia sezóna ešte nekončí. „Možno čoskoro niektoré teplárne v južných okresoch Slovenska pre vysoké priemerné teploty prerušia dodávku tepla. Zostanú však v pohotovosti, aby dokázali dodať energiu napríklad aj v polovici mája, keby teploty príliš klesli,“ podotýka Obšivaný zo Slovenského zväzu výrobcov tepla.
Klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Pavel Faško očakáva prerušenie dodávky tepla čoskoro. „Na Záhorí a na Podunajskej nížine totiž už v utorok boli priemerné teploty nad úrovňou trinástich stupňov,“ zdôvodňuje Faško.
Predpisy hovoria, že teplári môžu stopnúť dodávku energie, ak po sebe nasleduje viac dní s priemernou teplotou nad 13 stupňov. Hodnoty priemerov na jednotlivých staniciach zo včerajška v čase uzávierky ešte neboli známe, keďže meteorológovia odčítavajú teplotu o dvadsiatej druhej hodine, pričom ju do priemeru započítavajú dvakrát.
Aj klimatológ charakterizuje marec ako veľmi studený. Na druhej strane však dodáva, že vďaka tlakovým nížam v januári a vo februári nezažilo Slovensko v tomto roku kruté mrazy, keď teplota klesá pod mínus dvadsať stupňov.
„Bolo to spôsobené tým, že zrážky k nám prinášajú tlakové níže zo Stredomoria, ktoré k nám postupujú cez Jadran a vďaka nim na Slovensko prúdi o niečo teplejší vzduch,“ zdôrazňuje Faško a dodáva, že to je aj dôvod, prečo napríklad v polovici januára bolo v Bratislave viac snehu ako napríklad v Oravskej Lesnej.
„Vzduchové hmoty totiž vtedy nezasahovali severozápadné regióny Slovenska ako zvyčajne, ale juhozápad krajiny,“ spresnil.
Peniaze na kúrenie ľuďom šetrili aj mohutné oblaky, ktoré spolu s nížami prichádzali. Vďaka nim sa totiž počas nocí povrch zeme neochladzoval tak mohutne, ako keby bolo jasno. V marci však Slovensko zasiahla mohutná tlaková výš, ktorá spôsobila prílev chladného arktického vzduchu.