Šéf regulačného úradu: Elektrina zlacnie citeľne, cena plynu sa zmení

Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík avizuje, že elektrina pre domácnosti zlacnie viac, ako klesla jej cena na medzinárodných trhoch a účty teda klesnú o viac ako avizovaných desať percent. A napriek tvrdeniu premiéra sa zmenia aj faktúry za plyn.

, 26.11.2013 12:00
Jozef Holjenčík Foto:
Jozef Holjenčík
debata (7)

Viac ako polovicu z celej výšky platby za elektrinu tvoria poplatky za transport energie a na podporu obnoviteľných zdrojov. V minulosti spôsobili citeľné zdraženia. Majú sa na takéto niečo pripraviť domácnosti aj v tomto roku?
Výška tarify za systémové služby je už stanovená a podpísaná. V novom roku sa nezmení. Pri tarife za prevádzku systému, ktorá slúži na podporu obnoviteľných zdrojov a slovenského uhlia, ešte čakáme na dáta. V budúcom týždni budeme vedieť, ako sa vyvinie. Už počas tohto týždňa by sme mali vedieť povedať viac.

Nezanedbateľnú časť platieb za elektrinu tvorí aj distribučný poplatok.
Už sme rozhodli o výške na západe a východe Slovenska. Konanie pre Stredoslovenskú energetiku je však prerušené. Dochádza tam totiž k zmene majiteľov a dáta, ktoré nám dávali teraz už bývalí akcionári, boli z ríše snov. Takže konanie je prerušené a čakáme na údaje. Ak by sme ich nedostali, spustíme konanie z vlastnej vôle.

Ako sa zmenia poplatky na západe a na východe?
Nechcem hovoriť o presných číslach, ale je tam rapídny pokles na úrovni dvojciferného čísla. Dôvod je, že sa prejavili opatrenia z predpisov prijatých v roku 2012. Vďaka nim môžeme zredukovať niektoré náklady, ktoré nesúvisia s distribúciou elektriny. Takisto im zoberieme všetky výnosy získané z pokút a neoprávnených odberov.

Prečo sa to neprejavilo už skôr?
Energetika je beh na dlhé trate. V tomto odvetví sa prijímajú opatrenia, ktoré sa zvyčajne aplikujú v praxi až po dvoch rokoch.

Začali ste kontrolovať tendre, výbery dodávateľov a zmluvy medzi sesterskými firmami. Pravda informovala o viacerých podozreniach, že cez takéto zmluvy zrejme prebieha tunelovanie firiem a platia za to odberatelia. Je to vďaka tomu?
Áno, obmedzili sme takéto uzatváranie zmlúv. Prinieslo to veľmi výraznú úsporu. Je pravda, že nie všetky zmluvy skončia. Je napríklad nemysliteľné, aby okolo jednej spoločnosti kosili trávu traja ľudia, alebo aby požiarnu bezpečnosť kontrolovali traja zamestnanci.

Distribučné spoločnosti tvrdia, že pri tarife, z ktorej sa dotujú obnoviteľné zdroje, už pred dvoma rokmi začali vznikať nedoplatky, pretože napríklad za elektrinu zo slnečných elektrární museli vyplatiť viac peňazí, ako im odberatelia cez tarifu zaplatili. Podľa informácií Pravdy ide zhruba o tridsať miliónov eur. O koľko sa teda zvýši tarifa pre odberateľov?
Je pravda, že takýto deficit vznikol, lebo nikdy nie je možné presne určiť, ako sa budú vyvíjať ceny na svetových trhoch. Navyše niektorých výrobcov pripájali distribučné spoločnosti bezhlavo. Takisto v niektorých prípadoch nemali presný prehľad o spotrebe. V niektorých prípadoch zrejme ani nefakturovali spotrebovanú elektrinu, lebo do tohto roku v niektorých prípadoch nemali povinnosť inštalovať meradlá s kontrolou koncovej spotreby.

Vlani bol vraj deficit na úrovni asi sto miliónov eur. Znamená to, že od 1. januára 2015 už nárast bude markantný?
Nejaký pohyb určite bude, ale nepredbiehajme udalosti. O číslach budeme hovoriť, až keď bude bežať konanie, čiže o rok.

Presuňme sa k plynu. Čo si myslíte o prebratí materskej časti SPP do rúk štátu?
Neprislúcha mi hodnotiť rozhodnutie vlády. Z nášho pohľadu je úplne jedno, kto tú firmu vlastní.

Keď vláda zverejnila informáciu, že SPP preberie, ministerstvo hospodárstva začalo otvorene hovoriť, že firma stráca na predaji plynu domácnostiam desiatky miliónov eur.
Žiadne straty neboli a ani nie sú. Deficit vzniká iba z toho dôvodu, že firma má uzavretý nevýhodný dlhodobý kontrakt s ruským dodávateľom plynu. Čiže možno hovoriť iba o rozdiele medzi očakávanými výnosmi SPP a tým, koľko za dodávku zaplatia. Keď uzavreli nevýhodnú zmluvu, za chybné rozhodnutie nejakej manažérskej skupiny nemôže niesť zodpovednosť celý národ. My sme tu na to, aby dosah na SPP ani koncových odberateľov nebol dramatický.

Vy na úrade máte zmluvu SPP s Gazpromom, viete teda, čo je v nej napísané. Je reálna šanca, že podmienky sa po rokovaniach zmenia tak, aby prestala byť pre Slovensko taká nevýhodná?
Zmluva to umožňuje, keďže je to klasická dohoda dvoch strán. Zatiaľ nevieme, aký bude výsledok. Ale máme informáciu, že sa rokovania vyvíjajú pozitívnym smerom.

Pred pár mesiacmi ste zdražili prepravu plynu zo západu na východ, teda v opačnom smere, ako tečie plyn tradične. Neurobili ste to, aby novému vlastníkovi spoločnosti Eustream, teda českému Energetickému a průmyslovému holdingu, razantne narástli zisky?
Absolútne nie. Tieto dve záležitosti nemajú nič spoločné. Urobili sme to, aby bolo možné maximálne využiť existujúci plynovod cez Slovensko. Je to jedinečná stavba, ktorú nemá žiadna iná krajina v Európe. Treba preto zabrániť špekulatívnym obchodom, aby plyn z Ruska netiekol na Slovensko cez Poľsko a Česko len preto, aby obchodníci nemuseli zaplatiť za prepravu cez Slovensko. Takto sú tarify nastavené pre všetkých rovnako.

Počas minulého týždňa Európska komisia zverejnila informáciu, že pošle asi 10 miliónov eur na vybudovanie prepojky, ktorá umožní prepravu plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Nepoškodí to záujmy Slovenska pri rokovaniach s Gazpromom?
Zatiaľ mám málo informácií. Tie, ktoré mám, ale hovoria, že najnovšie ukrajinský premiér vyhlásil, že plyn zo Slovenska odoberať nebude.

Distribučné poplatky sa pri plyne takmer nezmenia. Premiér Robert Fico pred pár týždňami vyhlásil, že sa nezmení ani cena samotného plynu.
Je fakt, že SPP poslal cenový návrh s návrhom na nulovú zmenu ceny. Postupne si overujeme všetky čísla, či spĺňa všetky náležitosti, a čakáme na informácie od SPP. Určite to však nebude nulová zmena.

Bude teda cena pre domácnosti rásť, alebo klesne?
To zatiaľ povedať nemôžem. Odpoveď ani ja sám nepoznám.

Vráťme sa k elektrine. Európska komisia vyslovila na adresu Slovenska silnú kritiku, pretože ceny sú pre priemysel príliš vysoké.
Je podstatné, že úrad dostal kompetencie znížiť distribučné poplatky. Takže podnikatelia sa môžu tešiť. Teraz už pôjdeme po tejto ceste ďalej.

Kedy sa pri domácnostiach začnete pozerať aj na jednotlivé tarify. V minulosti sa totiž stávalo, že napríklad pri priamovýhrevnom elektrickom kúrení cena elektriny zdražela o pätnásť percent, kým tarifu D2 dodávatelia o niečo zlacnili.
My určujeme maximálnu cenu, ktorú presiahnuť nemôžu.

Ale nestanovujete ceny pre jednotlivé tarify, to je na obchodnej politike každého dodávateľa.
Je veľmi dôležité, aký je odber v tej tarife. Priamovýhrevné kúrenie je pre obchodníkov dosť problematické. Teplo totiž domácnosti potrebujú mať priamo v špičke, keď je elektrina najdrahšia. Keďže elektrinu nemožno skladovať, tak dodávatelia nemôžu nakúpiť elektrinu, keď je lacnejšia a predať ju neskôr.

Keď vyšli štatistiky Eurostatu o cenách elektriny pre podniky, tvrdili ste, že je to miešanie jabĺk s hruškami. Prečo?
V Nemecku totiž platia väčšinu sieťových poplatkov hlavne domácnosti, podniky platia oveľa menej. Teraz, keď sa porovnáva cena pre domácnosti a pre hutnícke kombináty alebo veľké fabriky, ktoré platia iba desať percent z toho, čo majú platiť a neprepočíta sa to na rovnakú bázu, tak táto informácia je zavádzajúca. Druhá vec je, že sa neporovnávajú skutočné faktúry povedzme v podniku v Nemecku a na Slovensku s tými istými charakteristikami spotreby. Do porovnania boli zahrnuté iba cenníkové ceny, ktoré však dodávatelia neúčtujú. Keď sme urobili porovnanie, tak rozdiely neboli až také dramatické ako výsledky Eurostatu.

Na základe týchto výsledkov vás tvrdo kritizovala Európska komisia. Takisto mala výhrady k transparentnosti rozhodovania.
Viete, je taká móda, že keď si niekto chce nájsť vinníka za vysoké ceny, tak si kopne do regulačného úradu. Problém začal vznikať, pretože sa nás komisia na nič neopýtala a zrazu zverejnila takéto informácie. Veľmi tvrdo sme sa proti tomu ohradili a dokázali sme, že to nie je pravda. Všetko vieme preukázať. Napríklad všetky subjekty mali možnosť vyjadriť sa k vyhláškam, takisto sme ich vyzývali, aby nám dávali námety. Komisia to pochopila a akceptovala.

Keď už zlepšujete podmienky pre priemysel, nezabúdate na ľudí odkázaných na sociálne dávky? Už je to viac ako rok, čo ste vyhlásili, že úrad pracuje na koncepcii obmedzenia energetickej chudoby a výsledky stále nevidieť.
Do konca roka zaradíme do pripomienkového konania takúto koncepciu. Načrtávame tam niekoľko možností riešenia tohto problému. Po prebehnutí pripomienkovacieho procesu sa koncepciou bude zaoberať vláda.

Napríklad?
Určité možnosti má štát cez svoje schémy podpory. Ale my tam riešime, čo s tým vieme urobiť my. Jednou z možností je aj vytvorenie takzvanej sociálnej tarify, takisto existuje možnosť poskytovania zľavy na dodávku elektriny či plynu pre chudobných. Prípadne môžu takíto ľudia dostať adresne formou príspevkov. V neposlednom rade sú tam aj kritériá, za akých by to bolo možné poskytovať. V každom prípade by na to musel niekto prispieť, čiže by sa zrejme vytvoril nejaký fond.

Ktorý model je najschodnejší?
To sa ešte nedá povedať, stále sa na tom pracuje.

Pre väčšinu Slovákov sú dôležité aj účty za vodu. Ako sa v novom roku zmenia?
Vývoj je vďaka zavedeným opatreniam pozitívny. Začali sme totiž kontrolovať využívanosť vodovodov, aby ľudia neplatili za zakopávanie nevyužitých rúr. Ceny sa preto krásne stabilizovali a vodári prestali žiadať nezmyselné zdraženia.

V minulosti ste hovorili, že podobný krok spravíte aj pri plyne. Tento rok sa však distribučný poplatok takmer nezmenil.
Je pravda, že sa bude hodnotiť, koľko plynovodov je zakopaných len tak, bez toho, aby tadiaľ tiekol akýkoľvek plyn. Náklady na udržiavanie takýchto plynovodov budeme môcť okresať až počas budúceho roka, keďže takéto opatrenie sme spravili neskôr.

Aká bola typická schéma unikania peňazí po podpise zmlúv?
Objavili sme rôzne spôsoby. Boli to napríklad rôzne predražené lízingy áut. Takéto služby si totiž firmy musia verejne obstarávať. Takisto platí, že napríklad distribučná spoločnosť musí mať pre výkon svojich činností svoje materiálne aj ľudské zdroje. Môžem uviesť perličku, keď si firma účtovala za jednu človekohodinu 600 alebo 700 eur. Čiže niekto prišiel, hodinu pracoval a jeho zamestnávateľ zinkasoval 700 eur. V čase platnosti starých predpisov to bol oprávnený náklad, ktorý sme museli zahrnúť do výpočtov na určenie cien. Takýmto spôsobom tiekli cez rôzne zmluvy desiatky miliónov eur. Teraz objem hodnoty takýchto zmlúv klesol pod dvojciferné číslo.

Týka sa to napríklad aj Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, ktorá tiež uzatvárala čudné zmluvy o poskytovaní lízingu?
Zákon sa vodárenstva netýka, vodári však radšej svoj prístup k zmluvám dobrovoľne zmenili.

V energetických aj opozičných kruhoch sa hovorí, že vás riadi slovenský premiér, a teda nezávislosť regulačného úradu je fikcia. Niektoré jeho vyjadrenia naznačujú, že by to mohla byť pravda.
Napríklad aké?

Povedal napríklad „stanovili sme ceny“, pritom v skutočnosti ich má stanovovať regulačný úrad.
Treba to brať tak, že premiér zastupuje štát, ktorý je akcionárom v energetických firmách. Oni si do svojich cenových návrhov stanovujú ceny takto. V skutočnosti naše vzťahy boli korektné.

Komunikácia medzi vami však evidentne prebieha.
Pretože vždy, keď sa stretneme, tak sa opýta, ako sa situácia okolo cien vyvíja a ja mu poviem mantinely, v ktorých sa zhruba bude udržiavať. Premiér mi však nikdy nedal žiadny pokyn, ako by sa mali ceny zmeniť. Čiže nikdy nechcel, aby som znížil cenu napríklad o päť percent, keď dáta umožňovali zlacnenie iba o dve percentá.

Ani neformálne takáto komunikácia neprebieha?
V minulosti som vyhlásil, že ak mám regulačnému úradu šéfovať dobre, zodpovedne a má to mať zmysel a koncepciu, tak mi do toho zasahovať nebude. Na tomto trvám a premiér to rešpektuje. Nakoniec mi žiadne pokyny ani dávať nemôže.

Ako často spolu telefonujete?
Ja nemám ani číslo na jeho mobil.

Otázniky vyvolávajú aj vaše pracovné viacdňové cesty do Srbska. Prečo ste tam boli tak často?
Srbi totiž preberajú veľkú časť európskych predpisov do svojej legislatívy. Vzniká tam preto podobný regulačný úrad, ako je náš. Bude nastavovať ceny a poplatky. Brusel to ohodnotil ako jeden z najlepších projektov, ak nie najlepší projekt.

Prečo chcú mať regulačný úrad?
V máji spustili rokovania o prístupe k EÚ. O energetike majú začať rokovať už v prvej polovici budúceho roka. Pripomienkujeme im aj jednotlivé predpisy.

Aj sa to už prejavuje na cenách v Srbsku?
Áno, ceny im rastú. Nemajú ešte oddelené spoločnosti zaoberajúce sa distribúciou, predajom i transportom energií. Jednou zo základných podmienok je, aby tieto subjekty boli samostatné.

Budú to riešiť privatizáciou podnikov?
Vôbec to nie je nutné. Stačí, aby boli oddelené účtovne. Toky peňazí totiž musia byť oddelené.

Aj na Slovensku sú podniky takto rozdelené. Dá sa povedať, že keby Slovensko nemalo tieto podniky oddelené, ceny by boli nižšie?
Nie. Viete, veľa vecí v Srbsku dotuje štát alebo prebiehajú krížové dotácie. Preto sú ceny nižšie. Keď sa firmy oddelia a štruktúra sa sprehľadní, tak sa ceny v Srbsku vyrovnajú napríklad so Slovenskom. So zvyšovaním začali už teraz. Padlo totiž politické rozhodnutie, aby zdraželi energie o desať percent. Viete, keď sa v Srbsku predáva elektrina napríklad za dvadsať eur a na burze sú ceny takmer dvojnásobné, tak rozdiel je priveľký.

Jozef Holjenčík (1965)

Vysokoškolský diplom získal na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej vysokej škole technickej. Neskôr pracoval ako podnikateľ v energetike a bol zástupcom riaditeľa znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky fakulty elektrotechniky a informatiky. Pôsobil aj ako súdny znalec v oblasti regulácie riadenia sieťových odvetví a súdny znalec v oblasti energetika a elektrotechnika.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Jozef Holjenčík
Flowers