Štát preskúma, čo vyplýva z výhry vlastníkov bytov na súde

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo financií SR vytvoria tím, ktorý sa bude zaoberať rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v otázke regulovaného nájomného. Informoval o tom po stredajšom rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír.

29.01.2014 14:14
debata (3)

„Zatiaľ môžeme reagovať len na mediálne oznamy,“ konštatoval šéf rezortu financií s tým, že ministerstvo spravodlivosti musí najprv vysvetliť rozsudok súdu, pričom kľúčové bude jeho odôvodnenie. Momentálne je to podľa Kažimíra práca pre právnikov. „V zásade platí, že čo nás nezabije, to nás posilní,“ dodal.

Výšku prípadného odškodného zatiaľ Kažimír nevedel určiť. „Nie som hazardér a nepestujem žiadny gambling, takže nebudem proste hádať. Musíme sa oprieť o konkrétny text rozsudku, ktorý bol medializovaný, no nepoznáme jeho detaily,“ konštatoval.

Rezort spravodlivosti v utorok informoval o výsledku sporu, ktorý mal na stole ESĽP. Ten rozhodol, že regulované nájomné, ktoré sa na Slovensku uplatňuje viac ako 20 rokov po páde komunistického režimu, je v rozpore s ľudskými právami vlastníkov domov s takýmito bytmi. Sťažovatelia z kauzy Bittó a ďalší verzus SR sú vlastníkmi bytových domov v Bratislave a Trnave, na ktoré sa vzťahuje systém regulovaného nájomného. V sťažnosti podanej na ESĽP tvrdili, že nájomné, ktoré sú oprávnení v súlade s platnými právnymi predpismi požadovať, je omnoho nižšie ako náklady na údržbu ich domov a je neprimerane nízke v porovnaní s trhovým nájomným.

Sťažovatelia preto žalovali Slovenskú republiku pre porušenie ich majetkových práv, zaručených protokolom k Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Tiež namietali, že sú diskriminovaní v porovnaní s vlastníkmi domov a bytov, na ktoré sa systém regulovaného nájomného nevzťahuje. ESĽP z procesných dôvodov odmietol časť sťažnosti, ktorá sa týkala tých bytov, kde sa regulácia nájomného prestala uplatňovať viac ako šesť mesiacov pred podaním sťažnosti.

Európsky súd pripustil, že nedostatok nájomných bytov po páde komunistického režimu odôvodňoval úpravu vzťahov medzi vlastníkmi a nájomcami. Legitímny spoločenský záujem podľa súdu však vyžaduje spravodlivé rozdelenie sociálneho a finančného bremena – o to viac v prípade, keď sa regulácia nevzťahuje na veľký počet bytov a opakovane došlo k časovým posunom pri plánoch vlády ukončiť reguláciu nájomného. Podľa názoru ESĽP štátne orgány v tomto prípade nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, „v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov“. Európsky súd osobitne neposudzoval námietku týkajúcu sa diskriminácie sťažovateľov. V závere poznamenal, že dostal ďalších 13 podobných sťažností a štátom uskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením. Štát preto bude povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy, ktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.

Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, ako aj otázku náhrady nákladov a výdavkov na konanie, európsky súd ich nepovažoval za pripravené na rozhodnutie a odročil ich na ďalšie konanie.

3 debata chyba
Viac na túto tému: #byty #nájom #nájomné byty
Flowers