S takmer všetkými pripomienkami sa regulátor či už úplne, alebo čiastočne, stotožnil.
"Materiál predkladáme na rokovanie vlády SR bez rozporov s ústrednými orgánmi štátnej správy a so sociálnymi partnermi,“ informoval regulačný úrad.
Spomedzi všetkých účastníkov medzirezortného pripomienkového konania boli najaktívnejší Slovenský zväz výrobcov tepla, Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Slovenská obchodná a priemyselná komora.
Podnikatelia združení v komore v pripomienkovom konaní napríklad upozornili na fakt, že jediným kritériom na splnenie podmienky energetickej chudoby by nemal byť len príjem členov domácnosti, keďže mnohé z nich síce nemusia disponovať žiadnym príjmom, môžu však vlastniť hnuteľný, respektíve nehnuteľný majetok. Teplári vyčítali koncepcii, že okrem prehľadu riešení používaných na zmiernenie energetickej chudoby v iných krajinách EÚ neobsahuje žiadne relevantné a overiteľné údaje. Väčšina energetických spoločností sa v rámci pripomienkového konania vyjadrila, že energetickú chudobu by mal riešiť štát cez svoju sociálnu politiku. Podľa regulačného úradu však ochrana spotrebiteľov pred energetickou chudobou musí byť postavená na previazaní sociálnej a energetickej politiky štátu.
Regulátor prišiel s prvou verziou koncepcie riešenia energetickej chudoby na jeseň minulého roku. „Úlohou štátu je realizácia takých opatrení, ktoré zabezpečia dôstojnú existenciu obyvateľov, ktorí nemajú dostatok prostriedkov na odstránenie alebo zníženie podielu energetickej chudoby na Slovenku,“ uviedol regulačný úrad v úvode koncepcie.
Energetická chudoba znamená ťažkosť alebo neschopnosť udržať v príbytku vhodné teplotné podmienky, ako aj ťažkosť alebo neschopnosť mať k dispozícii za primeranú cenu iné základné energetické služby. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa za príjemnú teplotu v obývacej izbe považuje 21 °C a v ostatných miestnostiach 18 °C. Najzraniteľnejšie sociálne skupiny sú práve skupiny s nízkymi príjmami. Sem patria osoby staršie ako 65 rokov, osamelí rodičia, nezamestnaní alebo osoby poberajúce sociálne dávky. Koho sa nakoniec bude týkať pomoc pri riešení energetickej chudoby v súčasnosti ešte nie je jasné. Pomocou vyhlášok je totiž potrebné ešte stanoviť náklady na zabezpečenie minimálnej energetickej potreby domácnosti, či určiť hranice minimálneho čistého príjmu domácnosti.
Podľa koncepcie by sa mohla energetická chudoba na Slovensku riešiť vytvorením špeciálnych taríf dodávateľmi energií. Regulačný úrad by mohol energetickú chudobu vyriešiť vyhláškou, ktorá stanoví špeciálne tarify za distribúciu energií a zakáže prerušenie distribúcie elektriny, plynu a tepla pre „energeticky chudobných“ odberateľov. Energetická chudoba na Slovensku by sa mohla riešiť aj vytvorením inštitútu takzvaného verejného dodávateľa, ktorý by zabezpečoval dodávky energií pre odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby.
Doteraz neexistuje v rámci Európskej únie jednotná metodika, ako merať energetickú chudobu. Prevažuje však názor, že ide o stav, kedy náklady domácností na energie tvoria významný podiel disponibilného príjmu. S tým úzko súvisí aj riziko, že domácnosť môže byť odpojená od sústavy alebo siete. „Je predpoklad, že pomerne veľa domácností na Slovensku je ohrozených energetickou chudobou,“ upozorňuje regulačný úrad.