Dodávatelia energie už v súčasnosti pracujú na cenových návrhoch, z ktorých vyplýva zlacnenie takzvanej silovej elektriny takmer o päť eur za megawatthodinu.
Ide o vyrábanú elektrinu, ktorá sa obchoduje na trhoch, a jej cena klesla pre dôsledky doznievajúcej krízy. Na znížení cien elektriny by ľudia mali získať niekoľko eur. Napríklad štvorčlenná rodina v dome, ktorá 3,2 megawatthodiny ročne využíva na svietenie či pranie, by ušetrila podľa prepočtov Pravdy na silovej elektrine asi 22 eur.
Predpokladá sa, že ostatné zložky elektriny, ktoré určuje regulačný úrad, sa nebudú výraznejšie meniť. Okrem elektriny by mal od januára zlacnieť aj plyn, keďže premiér Robert Fico povedal, že už štátny SPP by mal za roky 2015 a 2016 ceny plynu znížiť spolu najmenej o desať percent. Pri cenách vody a tepla sa neočakávajú veľké pohyby.
Nové ceny budú oficiálne známe až začiatkom decembra. Napríklad alternatívny dodávateľ spoločnosť Magna Energia však podľa slov jej šéfa Martina Ondka už v prípade elektriny v utorok zaslala cenový návrh na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. „Dôvodom na novoročné zlacnenie o päť eur je najmä pokles ceny elektriny na medzinárodných trhoch,“ zdôvodňuje Ondko.
Podobné zníženie očakáva aj ďalší alternatívny dodávateľ elektriny spoločnosť Energie2 i tradiční predajcovia energie na východe či v strede Slovenska VSE i SSE. „Po znížení cien dodávky elektriny pre domácnosti o 16 percent v roku 2014 pôjde v prípade SSE určite o ďalšie zníženie cien,“ vyjadrila sa napríklad hovorkyňa SSE Jana Ušiaková.
Platba za silovú elektrinu tvorí asi polovicu z celej fakturovanej sumy za elektrinu. O výške ďalších poplatkov rozhodne regulačný úrad. Jeho šéf Jozef Holjenčík zatiaľ nechce prezradiť, ako sa zmenia. „Úrad o cenách bude hovoriť až po uzatvorení cenových konaní,“ zdôvodňuje Holjenčík.
Dôvodom na zlacnenie silovej elektriny je, že v čase krízy klesá záujem o elektrinu, ktorej je na medzinárodných trhoch dostatok. Aj keď krajiny EÚ sa po vlaňajšej recesii vrátili k rastu, ľudia sú pri míňaní stále opatrní, čo má vplyv aj na priemysel. Menší spotrebitelia i fabriky sa navyše snažia elektrinu míňať čoraz efektívnejšie.
Nízka cena silovej elektriny však brzdí rozvoj výrobcov energie. Keby totiž bola nová atómová elektráreň v Mochovciach v prevádzke už v súčasnosti, produkovala by možno stratu. Podľa viacerých dobre informovaných zdrojov z energetického prostredia by totiž po započítaní nákladov na výstavbu i prevádzkových nákladov produkovala megawatthodinu elektriny s nákladmi viac ako šesťdesiat eur. Pritom v súčasnosti sa elektrina z atómok predáva na energetickej burze EEX v Lipsku zhruba za 33 eur.
Martin Ondko z Magna Energia ani v nasledujúcich rokoch neočakáva stúpanie cien. „Je síce pravda, že európske vlády už začali uvažovať o obmedzení podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov, čo by mohlo zvýšiť jej cenu. Na druhej strane sa ale racionalizuje hospodárenie s energiami, a tak prirodzene dochádza k znižovaniu spotreby. V nasledujúcich rokoch teda budú ceny stabilné, prípadne ešte mierne poklesnú,“ očakáva Ondko.
Dobrou správou pre domácnosti je aj to, že klesať by mohli aj distribučné poplatky, ktoré sú tiež súčasťou fakturovanej sumy. Distribučné spoločnosti totiž zefektívňujú svoje náklady. Medzi ďalšími poplatkami na faktúrach za elektrinu je napríklad tarifa za prevádzkovanie systému, cez ktorú odberatelia prispievajú na slnečné, vodné i biomasové elektrárne či na hornonitriansku ťažbu uhlia. V minulosti práve rapídny nárast tohto poplatku spôsoboval zdraženie elektriny pre domácnosti. Poplatok prechádza k výrobcom cez distribučné spoločnosti a do veľkej miery sa odvíja od počtu slnečných dní. Šéf regulačného úradu však zatiaľ nechce prezradiť, či tarifa za prevádzku systému narastie, alebo nie.
Napriek očakávanému zlacňovaniu elektriny sú však na Slovensku stále desaťtisíce rodín ohrozené takzvanou energetickou chudobou. Ide o stav, keď si rodina nemôže dovoliť zaplatiť za dostatok energie na ohrev vody, svietenie či kúrenie. Vláda chce nad takýmito rodinami natiahnuť v roku 2015 ochrannú sieť, vďaka ktorej by mali zaručené splnenie aspoň základných potrieb. Zatiaľ však nie je jasné, akým spôsobom ich bude chrániť. Do úvahy totiž prichádza poskytnutie sociálnej dávky na pokrytie základných potrieb, ochrana pred odpojením neplatičov i vytvorenie viacerých pásiem počas dňa, keď bude energia lacnejšia. Rodiny si tak budú môcť naplánovať pranie, žehlenie či pečenie práve na tento čas, aby ušetrili. Rozhodnúť o spôsoboch riešenia energetickej chudoby má špeciálne vytvorená komisia zostavená zo zástupcov rezortu práce i regulačného úradu.