On skoro vstáva, aby sa šiel osprchovať. Ju budia nočné mory a nemôže zaspať, pretože ju prenasledujú chmúrne myšlienky. Príčiny sú rôzne, ale výsledok je rovnaký: po šesťdesiatom piatom roku sa spanie stáva čoraz viac akousi prekážkovou dráhou. Uviedli to experti z Talianskej spoločnosti pre gerontológiu a geriatriu (SIGG).
Zdôraznili, že medzi pohlaviami sú rozdiely: napríklad muži v siedmich percentách prípadov nemôžu zaspať, pretože sa večer prejedli, a to je trikrát viac ako v prípade žien. Ženy zase zle spia kvôli bolestiam rôzneho pôvodu, ktoré sa u nich vyskytujú viac ako u mužov. „Odlišnosti nezávisia toľko od hormónov, pretože po menopauze sú medzi mužom a ženou menšie rozdiely, spôsobené napríklad progestínmi, ktorých pokles spôsobuje nespavosť u žien okolo päťdesiatky," uvádza predseda SIGG Antonelli Incalzi.
Problémy so spánkom spôsobujú rôzne biologické príčiny: u starých mužov to bývajú problémy s prostatou a močovými cestami, a to vysvetľuje, prečo sa sedem percent mužov budí, pretože potrebuje ísť na toaletu. Ženy, naopak, viac trpia úzkosťami a depresiami, a preto ich toľko spí nepokojne kvôli chmúrnym myšlienkam, navyše viac trpia chorobami, ako je artritída a artróza, ktoré vyvolávajú bolesti a zhoršujú spánok.
Príčiny sú rôzne, ale výsledok rovnaký – starí ľudia spia zle. Nejde ani tak o menší počet prespaných hodín, ako skôr o kvalitu spánku. S vekom sa napríklad znižuje synchronizácia biologických hodín s cyklom svetlo-tma a stále častejšie sa stáva, že ľudia zaspia aj cez deň. Celkový počet prespaných hodín sa príliš nemení, ale starí ľudia majú pocit, že sú nevyspatí. Po šesťdesiatom piatom roku života sa fyziologicky znižuje doba spánku potrebná na to, aby sa človek cítil dobre, ale len nepatrne. Pre dospelých sa odporúča sedem až deväť hodín spánku, pričom minimálna doba spánku potrebná na to, aby sa človek cítil dobre, je šesť hodín. U starých ľudí sa potreba spánku pohybuje medzi siedmimi a ôsmimi hodinami a doba spánku by nemala klesnúť pod päť hodín.
„V seniorskom veku je spánok roztrieštený a ľudia sa častejšie budia. Znižuje sa schopnosť hlbokého spánku, ktorý nám dáva do ďalšieho dňa sily a spôsobuje, že sa cítime oddýchnutí. Ide o spánok s pomalými vlnami, ktorý pôsobí na neurofyziologické mechanizmy spojené s pamäťou a kognitívnymi procesmi. Spánok je jedným z fyziologických javov, ktorý sa v priebehu života najviac mení, a strata neurónov, ku ktorej s vekom dochádza, ovplyvňuje spojenie medzi mozgovými bunkami, ktoré sú kľúčové pre produkciu pomalých vĺn. Preto je spánok starého človeka menej hlboký a roztrieštený," uvádza prezident Talianskej asociácie pre výskum spánku Raffaele Ferri.
Starým ľuďom znehodnocujú spánok rôzne choroby. Sú to bolesti kĺbov, ale aj dýchacie choroby, ako je bronchitída alebo astma, ale aj spánkové apnoe, pri ktorom sa v noci zastaví dych, parasomnia alebo syndróm nepokojných nôh. Tento syndróm napríklad u žien spôsobuje, že umierajú takmer o dvadsať rokov skôr ako tie, kto ním netrpia.
Nekvalitný spánok má ťažké dosahy na zdravie. Typickými známkami sú ospalosť cez deň, depresívna nálada, zhoršenie pamäti a zníženie schopnosti sústredenia. Nie náhodou sú všetky neurodegeneratívne choroby starých ľudí, ktoré vedú k prílišnej strate neurónov, sprevádzané poruchami spánku. Zvyšuje sa tiež riziko pádu. Starí ľudia si môžu spôsobiť zlomeniny, ktoré je ťažké napraviť, a tie sú často predzvesťou celkového úpadku. „A to už nehovoríme o kvalite života. Spánok je nevyhnutný na to, aby sme sa cítili dobre," hovorí Antonelli Incalzi.