Rakovina nesúvisí s vekom
Výskum dokázal, že niektoré aspekty bunkového starnutia môžu v skutočnosti dokonca brániť rozvoju rakoviny. Ide o prekvapujúci výsledok dlhého bádania, nakoľko doposiaľ bola vo verejnosti rozšírená teória, že starnutie sa často spája s rastom rakovinových buniek. Hoci je síce pravda, že s pribúdajúcim vekom dochádza k vyššiemu riziku vzniku nádorových buniek, nedávna štúdia sa zamerala na komplexnejšie súvislosti medzi starnutím a touto chorobou.
Vďaka rozsiahlej analýze genetických údajov skupina vedcov ukázala, že genetický podpis starnúceho tkaniva sa veľmi líši od genetického podpisu rakovinového tkaniva. To znamená, že úroveň aktivity niektorých génov môže ovplyvniť to ako sa bunky spájajú v tkanivách a napokon, či sa vyvíjajú do vážnej choroby.
Roky vraj vypínajú rakovinu
Pre lepšie pochopenie spomínaného procesu odborníci vysvetľujú rakovinu ako proces, pri ktorom dochádza k nekontrolovateľnému rastu nádorových buniek. Staroba je stav, keď sa zastavuje rast buniek. V tejto súvislosti sa tiež používa pojem spánok buniek. Zatiaľ čo staroba tlmí rast buniek, rakovina predstavuje pravý opak.
V predchádzajúcich štúdiách odborníci predpokladali, že starnúce tkanivá sa s väčšou pravdepodobnosťou stanú rakovinovými v dôsledku hromadenia viacerých mutácií v génoch spôsobujúcich rakovinu. Nedávna štúdia však ukazuje, že napriek tejto akumulácii je pravdepodobné, že starnúce bunky bránia rozvoju rakoviny. A to najmä preto, že procesy, ktoré spôsobujú rast buniek, ich delenie a obnovu, sú počas starnutia vypnuté.
Výskyt rakoviny ku koncu života klesá
Výskumná skupina vedená poprednými profesormi z University of Liverpool v Spojenom kráľovstve analyzovala genetické podpisy buniek zapojených do starnutia. Vedci zistili, že hladiny aktívnych génov, ktoré prispievali k starnutiu buniek boli výrazne odlišné od hladín aktívnych génov zapojených do rozvoja rakoviny. Prekvapivo, vo väčšine ľudských tkanív sa vzory starnúcej a rakovinovej génovej aktivity uberali opačným smerom. Inými slovami, zatiaľ čo niektoré starnúce gény boli aktívnejšie, niektoré rakovinové gény boli menej aktívne.
Výsledky štúdie prinášajú pozitívne správy pre všetkých seniorov. Na jednej strane síce starnutie môže prispievať k rozvoju rakoviny, ale na tej druhej niektoré bunkové mechanizmy zapojené do starnutia môžu potláčať rakovinu. Vedci sa zároveň domnievajú, že tento proces by mohol vysvetliť to, prečo sa výskyt rakoviny znižuje práve ku koncu života.