Seniori chcú čo najdlhšie zotrvať v domácom prostredí. Domovy sociálnej služby sú pre nich často len krajným riešením. "Je to prirodzenejšie ako byť umiestnený v sociálnom zariadení,“ konštatovala docentka Božena Bušová, podpredsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb. Domáce prostredie je jedným z faktorov, ktoré pozitívne vplývajú na zdravotný stav.
„Staroba môže priniesť do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. Preto je človek vo vyššom veku neraz nevrlý, nespokojný, niekedy horšie spolupracujúci. To prináša zvýšené nároky predovšetkým na ľudí, ktorí sa o chorého starajú a pomáhajú mu,“ hovorí psychológ Ľudovít Dobšovič.
Najskôr sa, vo väčšine prípadov, o rodiča snažíme postarať vlastnými silami. V takom prípade môžeme na úrade práce požiadať o peňažný príspevok na opatrovanie. Úrad ho schváli iba v prípade, ak osoba, ktorá potrebuje opatrovanie, nemá priznanú opatrovateľskú službu. Príspevok sa vypláca maximálne na úrovni čistej minimálnej mzdy. Ak je opatrovateľ v produktívnom veku, dostať môže až 430,35 eura mesačne. „Títo ľudia si to zaslúžia a zaslúžia si aj viac, pretože nikto nemôže poskytnúť osobe so zdravotným problémom lepšiu starostlivosť ako jej najbližší,“ konštatoval minister práce Ján Richter.
Ďalším krokom je opatrovateľská služba. Je to sociálna služba poskytovaná osobe, ktorá je odkázaná na dohľad alebo pomoc inej osoby. Stupeň odkázanosti sa určuje na základe posudku, pričom žiadateľ o sociálnu službu je zaradený do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Aby mal nárok na opatrovateľskú službu, musí dosiahnuť minimálne II. stupeň. O opatrovateľskú službu treba písomne požiadať obec alebo úrad mestskej časti podľa miesta bydliska. Obec vykonáva zdravotnú a sociálnu posudkovú činnosť a jej výsledkom je rozhodnutie o odkázanosti, respektíve neodkázanosti na opatrovateľskú službu. Ide o obligatórnu sociálnu službu, ktorú je obec povinná klientovi poskytnúť alebo zabezpečiť, ak je na ňu odkázaný. Zákon pritom ochraňuje klientov s nízkymi príjmami pred úhradou neprimeranou ich príjmu a majetku a ak nemá dostatočný príjem, neplatí žiadnu úhradu alebo platí len časť nákladov. Po zaplatení úhrady musí totiž jej prijímateľovi zostať minimálne 1,65– násobok sumy životného minima, teda 346,80 eura.
Terénne opatrovateľské služby v domácom prostredí klientov sú dlhodobo veľmi žiadané, avšak v mnohých regiónoch nedostatočné. "Práve preto rezort práce vyčlenil prostriedky vo výške takmer 150 miliónov eur na pomoc samosprávam. Situácia si vyžiadala pozornosť štátu napriek faktu, že poskytovanie opatrovateľských služieb patrí do výlučnej kompetencie obcí a miest,“ píše sa na stránkach rezortu práce. "Dbáme na to, aby sme prispeli k dôstojnej starobe v zariadeniach sociálnych služieb, preto tak ako každý rok, aj od januára budúceho roka zvyšujeme ich spolufinancovanie. Napríklad v najvyššom, šiestom stupni odkázanosti prispievame sumou 504 eur. Od januára to bude každomesačne až 546 eur na osobu,“ píše sa v správe rezortu práce.
„Na návštevách rôznych kútov Slovenska často počúvam, že nie všetci si môžu dovoliť sociálnu službu v neverejnom zariadení. Doplatky sú v nich často výrazne vyššie ako vo verejných, a to aj napriek tomu, že príspevok poskytujeme v rovnakej výške tak verejným, ako aj neverejným zariadeniam. Verím však, že v krátkom čase budú aj neverejné zariadenia dostupnejšie. Od októbra dostávajú od samospráv viac financií na prevádzku, čím sa podľa ich slov vytvorí priestor na zníženie doplatku klienta,“ dodal minister.
Čo je opatrovateľská služba
Opatrovateľská služba je sociálna služba poskytovaná fyzickej osobe, ktorá
- je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej II podľa prílohy č. 3 a
- je odkázaná na pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, úkonoch starostlivosti o svoju domácnosť a základných sociálnych aktivitách podľa prílohy č. 4 zákona č. 448/2008 o sociálnych službách.
Opatrovateľskou službou sa poskytujú úkony podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnych službách. Rozsah úkonov na základe sociálnej posudkovej činnosti určuje obec v hodinách alebo podľa jednotlivých úkonov podľa prílohy č. 4. Minimálny rozsah úkonov sebaobsluhy nesmie byť nižší, ako je minimálny rozsah zodpovedajúci stupňu odkázanosti fyzickej osoby posúdený podľa prílohy č. 3, ak sa poskytovateľ sociálnej služby s prijímateľom sociálnej služby na návrh prijímateľa sociálnej služby nedohodne inak v zmluve o poskytovaní sociálnej služby.
Opatrovateľská služba aj v malých obciach?
Ministerstvo práce v spolupráci s Implementačnou agentúrou spustilo projekt na podporu opatrovateľských služieb, ktorý je určený pre malé slovenské obce, ktoré majú maximálne tisíc obyvateľov. Prax totiž ukázala, že z 1 890 obcí do tisíc obyvateľov má opatrovateľskú službu iba 351, teda len 18,6 %.
Hlavným cieľom je zvýšenie dostupnosti a komfortu terénnej opatrovateľskej služby pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, s nepriaznivým zdravotným stavom a pre seniorov. „Som rád, že sa podarilo zrealizovať projekt aj v malých obciach, pre ktoré bolo opatrovanie v domácom prostredí veľkým problémom. Domáce prostredie je predsa len pre mnohých tou najlepšou alternatívou. Odkázaní ľudia si to bezpochyby zaslúžia,“ konštatoval minister práce Ján Richter.
Finančná suma vyčlenená na projekt je takmer päť miliónov eur s predpokladanou možnosťou čerpania do mája 2021. Žiadateľom bude poskytnutá finančná podpora na mzdy opatrovateliek vo výške 570 eur na jedno pracovné miesto na plný pracovný úväzok. Obec môže využiť i možnosť finančnej podpory pre maximálne dve pracovné miesta. Pripúšťa sa aj kombinácia polovičných pracovných úväzkov.
„V malých obciach chceme podporiť proces zmeny vnímania a poskytovania sociálnych služieb, a to v odklone od modelu z tradičnej starostlivosti v klasických zariadeniach,“ konštatovala generálna riaditeľka Implementačnej agentúry rezortu práce Zuzana Borgulová s tým, že podrobnosti k projektu sú zverejnené na webovej stránke www.nptos.gov.sk.
Ako sa platí za sociálnu službu
- verejný poskytovateľ sociálnej služby určuje sumu úhrady za sociálnu službu, spôsob jej určenia a platenia zmluvou v súlade so všeobecne záväzným nariadením obce alebo vyššieho územného celku
- neverejný poskytovateľ určuje sumu úhrady, spôsob jej určenia a platenia zmluvou v súlade s aktuálnym cenníkom sociálnej služby, ktorý zverejní na svojom webovom sídle, a ak ho nemá, na inom verejne dostupnom mieste, tak, aby priemerná suma úhrady za sociálnu službu bola po prepočítaní tejto úhrady na prijímateľa sociálnej služby na mesiac a najviac vo výške rozdielu medzi priemernými ekonomicky oprávnenými nákladmi neverejného poskytovateľa za predchádzajúci rozpočtový rok, po ich prepočítaní na mesiac na prijímateľa sociálnej služby alebo na inú jednotku výkonu, priemerným príjmom neverejného poskytovateľa za predchádzajúci rozpočtový rok z finančného príspevku
- klient je povinný platiť úhradu podľa svojho príjmu a majetku. Za majetok sa považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane úspor, ktorých súčet hodnoty je vyšší ako suma 10-tisíc eur, čo potvrdzuje čestným vyhlásením
- po zaplatení úhrady musí klientovi zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 1,65-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú osobu, v súčasnosti 346,80 eura
- ak klient nemá dostatok peňazí, pomôcť by mu mala rodina. Ak ani ona nemá dostatok peňazí, nezaplatená úhrada sa stáva pohľadávkou, ktorá sa uplatňuje najneskôr v dedičskom konaní.