Vedie nedostatok spánku k demencii?

19.01.2020 06:00
muž, únava, spánok
Zatiaľ nie je známy mechanizmus, ktorý spúšťa syndróm chronickej únavy, no pokročilo sa aspoň v jeho diagnostike. Autor:

Nová štúdia prichádza so zaujímavým zistením, že nepokojný spánok môže súvisieť s vývojom demencie a Alzheimerovej choroby.

Mozog bez spánku trpí

Vedci presvedčili skupinu mladých mužov, aby sa dostali do spánkového deficitu. Postačilo na to vynechanie jednej noci spánku. Po prebdenej noci u nich namerali vyššie hladiny bielkovín, ktoré spôsobujú demenciu a Alzheimerovu chorobu, než u ľudí, ktorí si dopriali neprerušovaný nočný odpočinok. Doktor Jonathan Cedernaes potvrdil, že akumulácia spomínaných bielkovín sa vyskytuje najmä u ľudí, ktorí trpia na uvedené degeneratívne ochorenia mozgu.

Do štúdie sa zapojilo 15 mužov s priemerným vekom 22 rokov. Každý z nich v noci pravidelne spal 7 – 9 hodín. Vedci každého z účastníkov skúmali dvojdňovými spánkovými cyklami. V prvom mohli spať dve noci po sebe, v druhom museli počas jednej noci bdieť.

Riziko sa zvyšuje, ak chýba spánok

U mužov došlo k priemernému zvýšeniu hladín bielkovín spôsobujúcich demenciu a Alzheimerovu chorobu o 17 %, pričom u mužov, ktorí si dopriali výdatný spánok nedošlo k výrazným zmenám. Nespavosť môže ovplyvniť spôsob, akým telo vylučuje škodlivé látky do mozgu. Ak je spánok nejakým spôsobom narušený, procesy spojené so zbavovaním sa týchto škodlivín nefungujú. Látky spôsobujúce degeneratívne choroby mozgu sa objavujú aj v prípadoch úrazoch a traumy hlavy.

Podľa Cedernaesa je pre potvrdenie toho, či nedostatok spánku spôsobuje vznik demencie alebo Alzheimerovej choroby potrebné skúmať aj ľudí v strednom veku, ktorí majú horší spánok. Výskum však jednoznačne potvrdil, že nedostatok nočného odpočinku zapríčiňuje nielen podráždenosť, nervozitu, pocity úzkosti či depresie, ale z dlhodobého hľadiska môžu viesť k spomínaným chorobám.

Čo riskujeme pri nespavosti?

K nebezpečným následkom nespavosti patrí nadmerná únava, nepravidelná srdcová činnosť, bolesti svalov, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy a očí. Nedostatok spánku sa podpisuje aj pod viaceré psychické problémy. Typickými sú podráždenosť, nervozita, emočná nestabilita. Častý je aj výskyt porúch nálady, a to depresie a úzkosti.

Spánková deprivácia vyvoláva aj problémy so sústredením, narúša sa schopnosť reakcie a zhoršujú sa kognitívne vlastnosti spočívajú v poruchách pamäti, myslenia a reči. U seniorov sa zvyšuje riziko pádu a zlomenín. Nespavosť ovplyvňuje aj chuť do jedla. Pri nedostatku spánku sa uvoľňuje hormón grelín, ktorý povzbudzuje hlad. Zároveň sa tlmí produkcia iného hormónu leptínu, ktorý potláča chuť do jedla. Výsledkom dlhodobých porúch spánku býva často nadváha, nespavosť, ale aj hypertenzia či cukrovka.

Aby sme lepšie spali

Pokiaľ nie je nespavosť chronická, pomôžu s jej liečbou osvedčené domáce rady. Základom pre kvalitný nočný odpočinok je znižovanie napätia a stresu počas celého dňa. Pri poruchách spánku sa neodporúča piť kávu a čaje šesť hodín pred uložením sa na lôžko. Obmedziť by sa mala aj konzumácia alkoholu a silných korenistých jedál.

Lepšiemu zaspávaniu prospieva prechádzka a športové aktivity, ktoré by sa však nemali robiť v podvečerných hodinách. Kľúčovú úlohu v prípade týchto problémov zohráva aj spánková hygiena. Čas zobúdzania a zaspávania by mal byť počas týždňa rovnaký. Počas víkendu je možné zaspávať a vstávať maximálne o hodinu neskôr.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#spánok #demencia #Alzheimerova choroba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku