Ako zápasia ťažko chorí seniori so psychickými chorobami?

, 12.04.2020 06:00
podpora, duševná porucha, úzkosť, depresia
Zanedbávanie potreby sociálneho kontaktu a primeranej aktivity môže zhoršiť priebeh duševných ochorení. Autor:

Boj s duševnými ochoreniami je u dlhodobo chorých starších ľudí ťažší než v prípade mladších a fyzicky zdravých pacientov. Ľahkú situáciu nemajú ani ich príbuzní, ktorí často stoja pred zložitou otázkou, či je vhodné ich umiestniť do špecializovaných pobytových zariadení, alebo sa o nich starať doma.

Viac o téme duševného zdravia seniorov, starostlivosti o nich a zložitej situácii ich blízkych prezrádza v rozhovore pre Pravdu generálna manažérka Ošetrovateľského centra a Slnečného domu v Humennom PhDr. Zuzana Fabianová, MBA.

S akými duševnými poruchami sa u dlhodobo chorých starších ľudí v praxi stretávate najčastejšie?

Viac ako častá je demencia, ktorej sa obávame asi všetci. Degeneratívne zmeny v mozgovom tkanive spôsobujú narušenú pamäť, myslenie, orientáciu, chápanie, počítanie i úsudok. Ruka v ruke s demenciou kráčajú poruchy správania. U dlhodobo chorých seniorov sa pomerne často stretávame s depresiou, teda chorobne smutnou náladou. Môžu ju spôsobiť zmeny, ktoré často prichádzajú v neskoršom veku, úmrtia blízkych, zvýšená izolácia od ostatných, či zdravotné problémy. Je potrebné si uvedomiť, že dlhodobé fyzické ochorenia vplývajú na psychiku pacienta, zvlášť keď sú spojené s fyzickým utrpením, stratou kondície, poruchami spánku, únavou či obmedzením sebestačnosti a pohybu.

Ako sa prejavujú jednotlivé duševné poruchy u týchto pacientov a ako ich možno rozlíšiť?

Rozlíšiť jednotlivé druhy porúch a či vôbec o duševnú poruchu ide, je plne v kompetencii lekára, odborníka na duševné choroby. Aj po rokoch ošetrovateľskej praxe, sa mi viackrát stalo, že rozhovor s pacientom bol pre mňa taký uveriteľný a fakty a logické súvislosti také pravdepodobné, že o duševnom zdraví som nezapochybovala, aj keď išlo o jasný prípad demencie, potvrdený lekárskym nálezom. Toto býva mätúce aj pre blízkych rodinných príslušníkov, ktorí často nedokážu rozlíšiť, či ich blízky opisovanú udalosť skutočne prežil, alebo ide iba o jeho bludnú predstavu. Aj keď v drvivej väčšine prípadov, keď dementný pacient tvrdí, že ho napríklad okradli, že nikto pri ňom po celý deň nebol, že mu nedali jesť, že mu nadávali, ba dokonca mu ubližovali – nejde o reálne zážitky a skúsenosti, vždy ich musíme objektivizovať a preveriť.

Ako sa teda overuje uvedené ochorenie?

Pre diagnózu demencia musí byť okrem poruchy pamäti prítomná ešte aspoň jedna ďalšia porucha s dôsledkami pre každodenný život, napríklad obmedzená súdnosť, alebo porucha orientácie. Všetky príznaky musia trvať viac ako šesť mesiacov. Psychiatria je medicínska veda. Keď máme pochybnosti o duševnom zdraví odporúčam osloviť ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi potrebu pomoci psychiatra alebo rovno osloviť psychiatra. Psychiater je pre nás, sestry v dlhodobej starostlivosti v častých prípadoch kľúčovým partnerom, ktorý v úspešnom manažmente pacienta dokáže veľmi pomôcť.

Je výskyt duševných chorôb častejšie spojený s niektorými typickými dlhodobými fyzickými chorobami starších ľudí?

Prepojenosť týchto nádob pozorujeme denne a takmer vždy, keď sa nám podarí zmierniť symptómy choroby nastáva zlepšenie psychického stavu čo platí i opačne. Uvediem nedávnu skúsenosť, keď už z tváre inak dobre naladenej starenky sa dalo vyčítať, že prežíva niečo nepríjemné. Ponosovala sa na ťažkosti s trávením, vystrašila ju hnačka. Starká prežívala strach, úzkosť, napätie i stres, ktoré zvyšovali jej únavu i tlak. Vyšetrenie lekárom vylúčilo vážnejšie ochorenie, skúsili sme teda prírodné kvapky na úpravu trávenia s povzbudením, že to „určite pomôže“. Kvapky naozaj pomohli a už na druhý deň bol je psychický stav opäť výborný.

Ako sa vyrovnávajú, ako reagujú na prítomnosť duševných porúch dlhodobo chorí starší pacienti?

Títo pacienti si zaslúžia náš maximálny súcit. Skúsme si predstaviť, ako sa asi cítia, čo prežívajú, keď svoje niekedy až desivé bludy skalopevne vnímajú ako realitu. Je bežné, ak tvrdia, že napríklad dcéra ich vôbec nenavštevuje, pričom opak je pravdou. Pri nezvládnutých stavoch mávajú istotu, že im niečo hrozí, že ich niekto prenasleduje, napríklad už dávno zosnulý manžel. Už nebohá klientka nás často presviedčala s chvejúcim sa hlasom a plačom, že celú noc bola na cintoríne a vojaci ju nútili stáť na mraze nahú. Tu žiadna logická argumentácia nepomôže. Je to svet zmätku a duševného utrpenia.

Ako zasahuje napríklad demencia príbuzných dlhodobo chorého seniora?

Že demencia nebolí pacienta, iba jeho blízkych? Je to mýtus. Samozrejme, že samotná dementná osoba je prvou obeťou krutého ochorenia. Z odborného i ľudského hľadiska sa dívame na takéhoto pacienta ako na trpiacu bytosť, ktorej musíme pomôcť a v hľadaní účinných ciest pomoci musíme byť neúnavní. Našťastie existujú a zo skúsenosti vieme, že aj keď to veľmi individuálne, dobre nastavená farmakologická liečba, spoločenský kontakt, validujúci prístup, pozitívne stimulujúce prostredie a podnety tvoria kľúčovú skupinu faktorov, ktoré v mnohých prípadoch významne ovplyvňujú priebeh i prežívanie týchto chorôb.

Čo môže zhoršiť priebeh týchto duševných ochorení?

Zanedbávanie potreby sociálneho kontaktu a primeranej aktivity môže zhoršiť priebeh týchto ochorení. Seniori našich centier sú intenzívne zapájaní do programu sociálnych aktivít a rehabilitácie. Nemôžeme dopustiť sociálnu izoláciu, ktorá hrozí každému imobilnému a nesebestačnému seniorovi. Čo všetko sa dá? Čítanie dennej tlače, salón krásy, bingo, krížovky, maľovanie, výroba rôznych dekoračných predmetov, varenie, pečenie, účasť na bohoslužbách, spievanie, tanec, rozcvička, sledovanie TV súťaží, rôznych kvízov a podobne. Hry pokračujú s našimi zvieratkami – domácimi miláčikmi. Papagáje, psík a prítulná mačička sú základom pri animoterapii.

S čím majú rátať blízki dlhodobo chorých starších ľudí pri starostlivosti o nich, ako s nimi pracovať?

Samozrejme, rodinní príslušníci veľmi ťažko znášajú fakt, že ich blízky je dementný a jeho stav sa stále zhoršuje. Niekedy sa stretávame so smutným javom, keď deti svojim rodičom nadávajú, hnevajú sa na nich, že zabudli, že si nepamätajú, že rozprávajú hlúposti. Je to veľmi necitlivé. Aj dezorientovaných starých ľudí musíme akceptovať, takých akí sú. Majú svoju hodnotu a sú jedineční. Musíme byť pripravení aj na veľmi rýchly progres ochorenia. Veľkým problémom bývajú nepokojní, agresívni pacienti. Stretávame sa s podráždenosťou či bludmi. Niektorí pacienti stále niečo rozoberajú, demontujú, rozmiestňujú, neustále sa balia alebo si vyzliekajú šaty. Ak je takýto pacient doma, rodina musí naňho dávať pozor 24 hodín denne, prvoradá je bezpečnosť.

Aké opatrenia je potrebné prijať pre zabezpečenie ich bezpečnosti?

Musíme predchádzať ublíženiu si, napríklad konzumáciou dostupných liekov, užitiu chemikálií, opusteniu domácnosti a zatúlaniu sa, ale aj púšťaniu plynu, či strkaniu predmetov do elektrických zásuviek, či vyskočeniu z okna. Pozor treba dávať aj na odmietanie jedla a tekutín, u týchto stavov sa často vyvíja bežné riziko podvýživy do ťažkej formy. Dôležité je uvedomiť si, že dementný človek sa nedokáže prispôsobiť, to my musíme vychádzať v ústrety jeho potrebám. Zabezpečovanie všetkých biologických potrieb (výživa, hydratácia, hygiena, vylučovanie, režim spánku a bdenia) môže byť tvrdým orieškom. Nepodceňujme ani depresiu.

Čo by sme teda mali robiť pri depresii?

Dohliadnime na užívanie aktuálne ordinovaných liekov, a tiež si všímajme ich efekt. Ak sa stav nezlepšuje, kontaktujme lekára opäť, určite bude hľadať ďalšie spôsoby liečby. Nezabúdajme, že lieky nie sú všetko a dôležité je do života takto trpiaceho človeka začleniť viac pozitívnych stimulov, môže to byť vnúča, spoločná vychádzka do prírody, psík, zmysluplná aktivita ako je varenie, pomoc niekomu inému, zodpovednosť za pravidelné dopĺňanie niektorých druhov potravín. Ak je to v našich silách odstraňujme možné príčiny smútku, ako sú pretrvávajúce konflikty v rodine, nedostatočná alebo nezdravá komunikácia. Počítajme s odmietaním našej pomoci, nebuďme násilní, no nedajme sa odradiť. Zisťujme, pátrajme, čo ho vie potešiť, opatrne, citlivo ho začleňujme do spoločenských, pravidelných pohybových aktivít, tak aby život nestrácal význam a dobrú víziu. Aké sú možnosti liečby jednotlivých duševných porúch – Alzheimerova choroba, demencia, depresie?

Existujú aj špeciálne techniky, ktoré môžu zmierniť tieto ochorenia?

Zatiaľ čo depresia, ako je všeobecne známe je najlepšie liečiteľná choroba v psychiatrii, v prípade demencie sú terapeutické možnosti stále limitované, Nie je možné vyliečiť demenciu, zvlášť Alzheimerovu chorobu. Najdôležitejším prístupom je spomaliť progres ochorenia u pacienta a maximálne stabilizovať jeho stav. Lieky, tie môžu spomaliť progres choroby a teda, tým aj zlepšiť kvalitu života pacientov na dlhší čas. V praxi pozorujeme, že dokážu spomaliť aj zhoršenie rozumových schopností a čo je dôležité, pomáhajú udržať sebestačnosť seniorov. Podľa štandardov dôraz by mal byť kladený na individuálny prístup k chorému, individuálne hodnotenie každej poruchy, zvažovanie pomeru rizika a benefitu liečby, uplatňovanie nefarmakologických postupov a všeobecné opatrenia vrátane práce s opatrovateľmi. Pri tzv. validácii používame napríklad silu láskavého hlasu, kruhových dotykov otvorenou dlaňou na líci, čo vyvoláva príjemné emócie, spomienky na matku. Príbehy, farby, tóny, pachy, chute a obrazy majú silu prebúdzať emócie, podobné tým z minulosti. V našich centrách používame aj terapeutické bábiky. Jakub a Barborka sú klientami starostlivo obliekaní, kŕmení, uspávaní a robia týmto ťažko chorým seniorom veľkú službu.

Blízke osoby často stoja pred zložitou otázkou, či sa majú o duševne chorých starších ľudí starať sami, alebo vyhľadať špecializovanú pomoc. Majú často pocity viny? Ktorá voľba je najlepšia?

Na prvom mieste by mala byť bezpečnosť, život a zdravie. Poruchy chovania spojené s demenciou, bývajú zdrojom komplikácií. Opäť je to veľmi individuálne, no často to býva veľmi náročné, a v domácich podmienkach nezvládnuteľné. Nároky na starostlivosť môžu byť v takých prípadoch až extrémne, preto je to veľmi dôležité racionálne posúdiť. Chápeme, že nie je možné opatrovať svojho blízkeho 24 hodín a zároveň si plniť pracovné povinnosti, byť dobrým rodičom, partnerom a zároveň nepodceňovať vlastné zdravie. Nie je rozumné, ba ani bezpečné čakať až niečo z uvedeného takpovediac „vybuchne“.

Ako sa teda rieši otázka umiestnenia dlhodobo chorých ľudí do pobytového zariadenia?

Mala by byť riešená so zapojením okruhu rodiny ako konštruktívna s tým najlepším riešením pre milovaného blízkeho. Hľadajme tú najlepšiu službu a ani po umiestnení neprestávajme byť s našim blízkym v osobnom kontakte. Možnosť využívania moderných technológii je v tomto prípade výhodou. Nikto nám nebráni zapájať sa do starostlivosti a tráviť čas so svojím blízkym niekoľko krát do týždňa spôsobom aký nám je najpríjemnejší. Príbuzní často svojim blízkym čítajú, spoločne sa modlia, alebo im podávajú doma uvarenú obľúbenú stravu, vezmú ich na prechádzku, do cukrárne, dámam pravidelne lakujú nechty. Existuje mnoho spôsobov ako blízkeho naďalej potešiť svojou prítomnosťou.

Aké sú v súčasnosti možnosti umiestnenia ťažko chorých seniorov s duševnými poruchami v špecializovaných zariadeniach alebo z hľadiska osobnej starostlivosti?

Aj keď kapacita špecializovaných zariadení pre pacientov s demenciou je limitovaná, určité možnosti stále sú. V zložitom hľadaní voľných kapacít môže pomôcť portál Malina, prvý národný navigátor dostupnej služby v stavoch bezvládnosti. Na www.portalmalina.sk sú navyše dostupné mnohé užitočné informácie pre oblasť starostlivosti ako vážne a dlhodobo chorých pacientov.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#duševné choroby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku