Skúška pre príbuzných
V praxi sú bežné situácie, kedy sa príbuzní a zdravotníci stretávajú s agresivitou starších ľudí. Často môže súvisieť s prítomnými duševnými ochoreniami, alebo inou zmenou zdravotného stavu, ako napríklad s náhlym poklesom hladiny cukru v krvi u diabetikov. „Najčastejšie sa s takýmito prejavmi stretávame u dementných seniorov. Vlastné poruchy správania, podráždenosť a agresivita sa najčastejšie vyskytujú v strednom štádiu demencie. V tomto období možno predpokladať agitované, teda nepokojné, prípadne agresívne správanie u viac než 80 % chorých,“ hovorí pre Pravdu generálna manažérka Ošetrovateľského centra a Slnečného domu v Humennom PhDr. Zuzana Fabianová, MBA.
Takto sa prejavuje agresivita
Existuje celá séria možných neverbálnych signálov, ktoré ohlasujú napätie až prípadnú agresivitu u ťažko chorých starých ľudí. Ak ich poznáme, riziko agresívneho správania odhalíme včas a svoj prístup k tomuto seniorovi môžeme prispôsobiť. „Všímajme si vyhrážanie, nápadné gestá, podupávanie či náznaky kopnutia, uprený pohľad do očí alebo naopak nápadné vyhýbanie sa očnému kontaktu,“ vysvetľuje.
Signálom je tiež búchanie, či kopanie do zariadenia miestnosti, trieskanie dverami. Podceňovať by sme tiež nemali zvieranie pästí, ukazovanie zaťatej päste, ale aj agresívne grimasy, sčervenanie od zlosti alebo naopak nápadné zblednutie, tiky, ktoré sa skôr neobjavovali či bezcieľne prechádzanie sa sem a tam.
Ako to zvládnuť?
Zvládanie týchto situácií nie je ľahké, vyžadujú si najmä pokoj, rovnako aj láskavosť a pochopenie. „Hovorme hlbokým a vyrovnaným tónom hlasu. Opýtajme sa: Vidím, že ste rozčúlený. Čo sa vám prihodilo? Seniora si s nehraným záujmom vypočujme a zároveň ponúknime istotu, podporu,“ pokračuje Zuzana Fabianová. Podľa nej by sme sa mali pri komunikácii s ťažko chorým agresívnym seniorom vyvarovať sa rýchlym, nečakaným pohybom, ktoré by mohli agresívneho seniora prekvapiť a vyprovokovať k útoku.
„Trpezlivo, zrozumiteľne vysvetľujeme a uistíme sa, či nás pochopil. Nenaliehame, nepúšťame sa do konfrontácií, usilujeme sa nájsť spoločnú reč. Pokúsime sa odpútať pozornosť zmenou témy rozhovoru. To ozaj pomáha,“ uzatvára. Po zvládnutí „krízového stavu“ je samozrejme vhodné podľa odborníčky analyzovať možné príčiny výbuchu. Na základe komunikácie s ošetrujúcim lekárom, prípadne psychiatrom je vhodné pokúsiť sa zmierniť stavy agresivity na minimum.