Generácia mladých ľudí sa vďaka projektu združenia Fórum pre pomoc starším s názvom Anjel pomoci starším delí so seniormi o životné skúsenosti, názory a kultúrne tradície. Viac o spomínanom projekte prezrádza v rozhovore pre Pravdu prezidentka združenia Ľubica Gálisová.
Ako vznikla myšlienka založenia projektu Anjel pomoci starším a čo je jeho základným cieľom?
Fórum pre pomoc starším už 15 rokov organizuje krásnu akciu Senior roka, v rámci ktorej oceňujeme jednoduchých, ale výnimočných starších ľudí, ktorí sa dokážu obetovať pre svojich blízkych, poskytujú pomoc, pomáhajú rodine, napriek svojim zdravotným ťažkostiam, veku dokážu byť užitoční aj pre rodinu, spoločnosť a okolie. Prvotným cieľom projektu preto bolo pomôcť osamelým starším ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc a zlepšiť ich život, urobiť ho lepším, krajším. Je to pre nás také samozrejmé aj preto, že o tom hovorí naše motto, ktoré vo svojom liste starším adresoval Ján Pavol II. a znie: „Ľahšie nesie starobu ten, kto cíti úctu a lásku od mladých“. A toto motto aj naplno v našej práci uplatňujeme.
Pomoc seniorom sa však často nezaobíde bez kooperácie s mladou generáciou. Ako mladí ľudia nazerajú na starších?
Stretávame sa aj s tým, že mladá generácia sa málo zaujíma o problémy a potreby starších, skôr sa to prejavuje v zlej komunikácii, nepochopení starších ľudí a mnohokrát aj s tým, že starší sú doslova vyraďovaní z rodiny, spoločnosti. Často sa hovorí o medzigeneračnej spolupráci, o vzťahoch, ale v skutočnosti sa to prejavuje tým, že pohľad na staršiu generáciu nie je pozitívny. Prevláda názor, že je to skupina, ktorá už nič nepotrebuje, že ich pohľad na svet je nemoderný, zastaraný a nemajú čo povedať a odovzdať mladým. Samozrejme nie je to tak. Poviem jeden citát, ktorý zaznel na svetovej konferencii v New Yorku pri príležitosti Medzinárodného roka úcty k starším, ktorý povedal Kofi Annan: „Spoločnosť, ktorá nevyužíva skúsenosti a zručnosti starších je chudobná.“
Závisí teda vnímanie starších ľudí od celkovej klímy v spoločnosti?
Ja sa často pýtam, aká sme my spoločnosť? Prečo zaznávame starších, prečo viac nespolupracujú práve mladí so staršími a nevyužívajú pre svoj rast skúsenosti starších. Starší sú nositelia múdrosti, našej histórie, našej kultúry. Koľko rôznych krásnych povolaní, remeselných prác, umenia vykonávali naši starší a tieto remeslá zanikajú, čo je škoda. A preto vznikla myšlienka, zapojiť mladých do takýchto akcií.
Ako funguje spolupráca mladých ľudí so seniormi v rámci vašich akcií a projektov?
Rozhodli sme sa vytvoriť skupiny mladých, ktorí by dokázali pomôcť starším, hlavne tým osamelým, chodiť za nimi, robiť pre nich aktivity. Chceli sme, aby boli aktívni a hľadali formy ako to zrealizovať, aby to bolo také prirodzené pre nich a užitočné pre starších, Rozhodli sme sa, že udelíme aj cenu mladým za túto činnosť, aby sme ich motivovali.
Majú mladšie generácie záujem o tieto aktivity?
Náš dlhoročný spolupracovník a priateľ, redaktor Slovenského rozhlasu Marian Ondáš, prišiel s týmto vynikajúcim nápadom, a to, aby sme zapojili mladých ľudí do poskytovania pomoci starším, spojiť tieto dve generácie, aby si vedeli vážiť jeden druhého a aby si boli užitoční. No vtedy sme vôbec netušili, či mladí budú mať záujem, vôbec niečo urobiť pre starších. Oslovili sme študentov Gymnázia z Prievidze a tí sa hneď toho ujali a projekt sa rozbehol veľmi úspešne. Ukázalo sa, že sme vytvorili vynikajúcu aktivitu, ktorá môže byť príkladom aj pre iné regióny a skutočne realizácia a nadšenie mladých nás veľmi prekvapilo a potešilo. Keďže Marian Ondáš nás opustil, rozhodli sme sa, že cenu udelíme v jeho mene na jeho počesť ako cenu Mariana Ondáša a nazvali sme ju „Anjel pomoci starším“. Pretože tí, ktorí pomáhajú ľuďom v núdzi sú pre nich takými anjelmi pomoci.
Projekt sa zameriava najmä na pomoc opusteným seniorom. Ako prijíma pomoc táto skupina ľudí?
Odozvou projektu ako zo strany mladých aj starších sme boli veľmi milo prekvapení, skutočne sme neočakávali, že to bude mať taký pozitívny dosah a také super výsledky. Zamerali sme sa, samozrejme, na tých najviac zraniteľných opustených a osamelých starších ľudí. Študenti začali chodiť k starším do ich domovov, ale aj do sociálneho zariadenia, kde sú starší odkázaní na starostlivosť personálu, ale chýba im normálny ľudský a osobný vzťah s niekým, hlavne s rodinou, známymi, priateľmi.
Čo chýba opusteným seniorom, čo ich najviac trápi?
Potrebujú sa porozprávať, podeliť so svojimi radosťami aj bolesťami, a to im v zariadení jednoducho chýba. Títo ľudia sa cítia opustení, chýbajú im vlastné deti, ktoré často na nich úplne zabúdajú, nenavštevujú ich, nevolajú im a v mnohých prípadoch po umiestnení v zariadení sa o nich vôbec nestarajú. A pociťujú to aj vtedy, keby starostlivosť zo strany personálu bola ukážková, oni potrebujú láskavý pohľad, pohladenie, istotu, že sa niekto o nich zaujíma a má k nim osobný vzťah, prejaví im lásku, úctu, že si ich vypočuje a strávi s nimi viac času.
Ako prežívajú tieto stretnutia seniori?
Naozaj musíme povedať, že starší takúto pomoc veľmi privítali a každá návšteva, stretnutie boli pre nich sviatkom. Sú to chvíle plné radosti, pokoja a dáva im to pocit šťastia, že na nich niekto, myslí. Vytvoril sa medzi nimi nádherný priateľský vzťah, hovoria, že ich prijímajú ako vlastné detí, vnúčatá, ktoré, žiaľ, často na nich zabúdajú. Potrebujú cítiť blízkosť, obyčajnú ľudský prístup človeka, pozornosť, pochopenie, aby sa mohli porozprávať, niekedy aj vyžalovať, ale aj podeliť sa s tým, čo ich aj teší. Pre nich je tiež dôležité cítiť ten mladícky elán, radosť zo života, ktorý im mladí prinášajú a radi sa zoznamujú aj s novými modernými názormi a chcú vedieť čo sa deje vo svete, v politike, aj za bránami domova. Naozaj hovorí sa, že samota zabíja a napriek tomu, že majú starostlivosť, dostanú potrebné lieky, stravu, bývanie, služby, ktoré potrebujú, ale potrebujú niečo viac, nežný ľudský dotyk, pohladenie, úsmev a pocit, že niekto na nich s láskou myslí, venuje im svoj čas, príde za nimi a dá im kúsok zo svojho srdca.
Aké pocity majú zo spoločných stretnutí mladí ľudia?
Študenti sa tešia na každé stretnutie, ak sa náhodou nepodarí ísť za seniormi, tak im už niečo chýba, ich dni sú prázdnejšie, stali sa pre nich blízki ľudia, priatelia, akoby ich vlastní starí rodičia. Ako povedal jeden z nich, keď sme začali tento projekt, mali sme doslova obavy, ako budeme s nimi hovoriť, čo budeme robiť, nevedeli sme ako nás budú vnímať a že starší majú iný názor na život. Prešlo však pár stretnutí a už sa začal tešiť na ďalšie. Ako povedal, sú to úžasní ľudia. Hovoria a o tom, čo prežili, aký bol život kedysi, ako žili ťažko a ako sa dokázali so všetkým vysporiadať, museli sa uskromniť. Nič im nepadlo zadarmo do lona, museli tvrdo pracovať a uskromňovať sa, často to bola len tvrdá práca, žiadne dovolenky, ale aj tak bol život krásny, robili to pre deti, pre rodinu a samozrejme aj pre okolie, spoločnosť.
Aké hrozby číhajú na starších opustených ľudí v spoločnosti a ako sa im projekt pomáha?
Naša organizácia existuje už 20 rokov. Zaoberáme sa problémami, s ktorými sa táto skupina stretáva, s ich postavením, ochranou a presadzovaním ich práv. Tých hrozieb je veľmi veľa. Starší majú nízke dôchodky, nemajú často na tie najdôležitejšie životné potreby. Zaoberáme sa aj problémami zneužívania, zabezpečovania a kvalitou poskytovania služieb a starostlivosti. Nepoviem nič nové, vieme že je nedostatok kvalitných a potrebných služieb. K ohrozeniu starších dochádza hlavne v ich domovoch rôznymi nekalým praktikami, ponúkaním rôznych nekvalitných a predražených výrobkov a mnohí sa snažia obohatiť na úkor starších, obrať ich o peniaze.
Ohrozený nie je zrejme len ich majetok, ale aj život a zdravie.
Áno, sú často aj v ohrození zdravia a života tým, že mnohí podvodníci vedia, že starší dostávajú pravidelne mesačne dôchodok a ktorý sa oni snažia získať. A takýto ľudia sa neštítia skutočne ničoho, ide im len o peniaze. Starší taktiež nemajú dostatok právneho vedomia, sú dôverčiví, a preto dochádza k podvodom, podpisom nevýhodných zmlúv, prepisom majetku, dokonca ich obydlia.
Sú seniori ohrozovaní aj zo strany vlastnej rodiny?
K zlému zaobchádzaniu dochádza v mnohých prípadoch aj od samotných členov rodiny, ktorí sa snažia dostať k ich majetku, ale po jeho získaní nemajú už záujem o svojho príbuzného a dochádza k zlému zaobchádzaniu, páchaniu domáceho násilia, k fyzickému i psychickému vydieraniu, zanedbávaniu starostlivosti. Vo svete sa tento jav nazýva ageizmus, čo je určitý zlý prístup k staršej generácii. Môžeme povedať, že dochádza až k určitej antipatii, nenávisti k starším, kedy sa blízki snažia staršieho zbaviť.
Prejavovali sa výraznejšie tieto problémy práve počas pandémie?
V spoločnosti je počuť názor, že starší sú nepotrební a vynakladajú sa zbytočne na ich starostlivosť značné finančné prostriedky, že však majú dôchodky, ktoré spoločnosť musí pre nich zabezpečiť. Aj v rámci tejto pandémie sa ukázalo, že starší sú najohrozenejšou skupinou a bijú na poplach národné i medzinárodné inštitúcie, pretože na Slovensku je najrýchlejšie starnúcou spoločnosťou v EÚ. Naša organizácia na tento jav už dlhodobo poukazuje a túto otázku sme i na Slovensku otvorili, pomenovali túto situáciu. Aj preto tento projekt. Chceme zmeniť pohľad na starších, na ich postavenie v spoločnosti v rodine, chceme ukázať, že starší sú súčasťou nášho života, sú veľmi dôležití, vlastne bez nich by sme tu neboli ani my.