Čo je osobná asistencia

Medzi opatrovaním a asistenciou sú rozdiely. V tomto článku sa pozrieme na osobnú asistenciu. Čo je to? Aké sú jej pozitíva a negatíva? Môže asistovať aj rodina?

29.07.2020 10:00
opatrovanie, osobná asistencia, invalidný... Foto:
Asistencia okrem iného odbremeňuje rodinných príslušníkov a znižuje ich zaťaženie stresom. Môže zabrániť rozpadu manželstva alebo rodiny z dôvodu preťaženia.
debata
  • Osobná asistencia je pomoc osobe s ŤZP pri rôznych úkonoch a činnostiach. Predstavuje podporný nástroj, ktorý človeku so zdravotným postihnutím umožňuje viesť relatívne nezávislý a samostatný život vo svojej domácnosti, byť rovnoprávnym členom rodiny, študovať, pracovať alebo byť iným spôsobom prínosom pre spoločnosť. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom, stupňom alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.
  • Je založená na medziľudskom vzťahu a dohode medzi užívateľom osobnej asistencie a osobným asistentom, ktorý asistenciu vykonáva. Asistenti vykonávajú tie činnosti, ktoré z dôvodu postihnutia nemôžu prijímatelia tejto služby vykonávať samostatne alebo ich musia robiť s pomocou iných osôb. Vďaka tomu majú čas a energiu na aktivity, ktoré samostatne vykonávať dokážu.
  • Osobná asistencia je podporný nástroj, ktorý človeku so zdravotným postihnutím umožňuje viesť relatívne nezávislý a samostatný život, byť rovnoprávnym členom rodiny, študovať, pracovať a podobne.
  • Za osobnú asistenciu sa považujú rôznorodé činnosti, pri ktorých človek s postihnutím potrebuje pomoc inej osoby. Môže to byť asistencia pri samoobslužných úkonoch, hygiene, premiestňovaní, štúdiu, voľnočasových aktivitách, záľubách, starostlivosti o rodinu a mnohé ďalšie.
  • Osobná asistencia je štátom uznaný peňažný príspevok podľa ustanovenia § 20 až 23 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu užívateľovi priznáva a vypláca úrad práce. V rozhodnutí o priznaní príspevku úrad uvedie, pri akých činnostiach a v akom rozsahu hodín človek s postihnutím potrebuje pomoc. Maximálny počet môže byť 7 300 hodín na rok, čo priemerne vychádza na 20 hodín denne.
  • Výška príspevku na osobnú asistenciu je 4,18 eura za jednu hodinu asistencie.

Asistencia nie je opatrovanie

  • Mnohí ľudia si osobnú asistenciu mýlia s opatrovaním a osobných asistentov pokladajú za opatrovateľov. Tieto dve formy pomoci sa však líšia vo východiskách a v základných princípoch.
  • Cieľom opatrovania je poskytovať každodennú fyzickú pomoc človeku so zdravotným postihnutím. Osobná asistencia slúži aj na aktivizáciu osoby s postihnutím a odbremenenie jej rodiny. Hlavný rozdiel tvorí motivácia, s ktorou sa užívatelia rozhodujú, po akej pomoci siahnu.
  • Užívateľ asistencie má okrem základných potrieb aj tie, ktoré súvisia s jeho realizáciou. Pomoc asistentov mu umožňuje vzdelávať sa, pracovať, založiť si rodinu, pôsobiť v komunite alebo inak sa realizovať. Asistencia mu dáva slobodu rozhodovať sa nielen o svojom každodennom živote, ale aj o ďalšom smerovaní.

Rodinní príslušníci nie sú ideálni osobní asistenti

  • Pre mnohých rodinných príslušníkov je prirodzené pomáhať svojmu blízkemu s hendikepom. Ak však náročnú starostlivosť poskytujú nepretržite a dlhodobo, môže sa u nich prejaviť prepracovanosť, v dôsledku ktorej prestávajú byť fyzicky a psychicky schopní naplniť všetky potreby svojho príbuzného. Rodinní príslušníci nemajú čas ani energiu dostatočne sa venovať ďalším členom rodiny, a už vôbec nie sebe. Dôsledkom býva únava a chýbajúci priestor na vlastné potreby. Takéto preťažovanie spôsobuje frustráciu, stres a z nich plynúce ďalšie problémy.
  • Jedným z cieľov osobnej asistencie je aj odľahčenie rodiny. Rodinným príslušníkom sa preto neodporúča robiť osobných asistentov. Vhodnejšie je motivovať príbuzných s postihnutím na menšiu závislosť od rodiny a podporovať ich rozhodnutie spolupracovať s inými asistentmi. Je aj v záujme rodinných príslušníkov, aby ich deti alebo iní členovia rodiny s postihnutím mohli byť v budúcnosti samostatní.

Pozitíva a negatíva osobnej asistencie

Plusy

  • Vďaka nej môže človek s postihnutím slobodne rozhodovať o svojom živote, potrebách, záujmoch, aktivitách, osobnom a profesijnom raste.
  • Umožňuje žiť plnohodnotný život napriek vážnym fyzickým či psychickým obmedzeniam. Dáva človeku šancu prevziať zodpovednosť za vlastný život a aktívne riešiť svoje osobné záležitosti. Pomáha akceptovať vlastné postihnutie a uvedomiť si svoju jedinečnosť.
  • Odbremeňuje rodinných príslušníkov a znižuje ich zaťaženie stresom. Môže zabrániť rozpadu manželstva alebo rodiny z dôvodu preťaženia.
  • Asistencia zabraňuje izolácii človeka s postihnutím pred umiestnením v zariadení sociálnych služieb.

Mínusy

  • Tým najvýraznejším je nedostatok kvalitných záujemcov o prácu asistenta.
  • Asistencia predstavuje zásah do súkromia človeka a jeho rodiny. Môže sa stať, že asistent nepríde v dohodnutom termíne alebo náhle prestane asistenciu vykonávať. Pre užívateľa to znamená stres a problémy.
  • Fakt, že osobnú asistenciu možno priznať maximálne na 20 h denne, komplikuje situáciu človeku, ktorý žije sám a potrebuje pomoc aj v noci.

Filozofia nezávislého života

K základným potrebám každého človeka patrí túžba po samostatnom a zmysluplnom živote. Aj človek so zdravotným postihnutím pociťuje túto túžbu. Chce žiť nezávisle, rozhodovať o vlastnom živote, prevziať zodpovednosť za seba a svoje rozhodnutia. Ľudia s postihnutím sú najlepší experti na vlastné potreby a sami najlepšie vedia, ako riešiť svoje problémy.

Hlavná myšlienka nezávislého života je rovnosť príležitostí pre ľudí s postihnutím. Títo ľudia majú rovnaké práva, slobody a príležitosti ako občania bez postihnutia. Na odstránenie znevýhodnenia, ktoré im spôsobuje zdravotné postihnutie, im spoločnosť má zabezpečiť podporné služby, technológie, náhradu príjmu alebo osobnú asistenciu.

Základné princípy filozofie nezávislého života:

  • akceptácia postihnutia, zvyšovanie sebadôvery, aktivácia a snaha o vlastné uplatnenie;
  • kontrola nad osobným životom človeka s postihnutím a snaha o ovplyvňovanie verejných politík;
  • povinnosť spoločnosti zabezpečiť základné potreby osôb s postihnutím;
  • vedenie detí s postihnutím k samostatnosti od útleho veku;
  • rovnaké príležitosti a určovanie vlastných životných potrieb osôb s postihnutím;
  • odmietanie systému ústavných inštitúcií;
  • odmietanie prístupu „o nás bez nás“.
Zdroj: osobnaasistencia.sk

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #osobná asistencia