Aj na tieto otázky odpovedá v rozhovore pre Pravdu psychológ a lektor so špecializáciou na syndróm vyhorenia známy z webu www.vyhorenie.sk Mgr. Matúš Bakyta.
Aký negatívny vplyv má vo všeobecnosti izolácia a sociálne odlúčenie na ľudí?
Sociálne odlúčenie môže byť negatívny vplyv už sám o sebe, sme prirodzene spoločenské tvory. Ľuďom chýba interakcia s blízkymi, alebo len obyčajné „chodbové“ rozhovory s kolegami v práci. Z nedostatku týchto kontaktov môže narastať úzkosť, depresívne stavy, podráždenosť, beznádej.
Ako si môžeme v tejto situácii zachovať duševné zdravie?
Odporúčam obmedziť čas strávený sledovaním správ či na sociálnych sieťach a neprepadávať úplnému pesimizmu, ale ani situáciu zbytočne nezľahčovať. Čiže odporúčam namiešať si taký vlastný mix optimizmu a pragmatizmu. Mne pomáha, keď mám jasnú štruktúru dňa, napíšem si ešte večer vopred zoznam jednotlivých krokov a na druhý deň idem podľa neho. Za kľúčový považujem pohyb na čerstvom vzduchu a mať naplánované niečo na čo sa teším, napr. telefonát s niekým blízkym či dobré jedlo. A požiadať o pomoc nie je hanba – či už niekoho blízkeho, alebo odborníkov.
Stretávate sa ako psychológ s mnohými problémami ľudí. Vidno u vašich klientov, že sa ich prežívanie a správanie v súčasnosti viac orientuje na koronakrízu?
Oveľa viac ma teraz kontaktujú zamestnávatelia, ktorí hľadajú podporu pre svojich ľudí, na ktorých už dolieha dlhodobý home office. Kým spočiatku si prácu z domu mnohí pochvaľovali, už aj tým introvertnejším teraz môžu chýbať osobné stretnutia.
Je pravda, že starší ľudia sú schopní viac sa prispôsobiť sociálnej izolácii (karanténe a podobne) než mladší ľudia možno aj preto, že sú viac zvyknutí žiť osamelejší život?
Netrúfam si povedať, že sú viac zvyknutí, možno je to aj súčasť problému tejto spoločnosti, že seniorov dlhodobo odsúva na vedľajšiu koľaj. Ale súhlasím, že potreba spoločenských kontaktov sa vekom môže znižovať, ale je to veľmi individuálna vec – poznám seniorov, ktorí by sa radi stretávali každý deň, ale, žiaľ, nemôžu.
Môže mať izolácia, dočasná strata osobných sociálnych kontaktov na človeka aj pozitívny vplyv, napríklad pri usporiadaní vzťahov, prehodnocovaní životných hodnôt a podobne?
Každá kríza so sebou prináša aj príležitosť na zmenu k lepšiemu. Aj túto pandémiu môžeme vnímať ako priestor na spomalenie a prehodnotenie toho, ako sme doteraz fungovali (v medziľudských vzťahoch, k životnému prostrediu, k sebe). Práve ten aktuálny nedostatok osobných kontaktov či nejakých služieb, nám môže pomôcť nanovo si nastaviť rebríček hodnôt v živote.
Domnievate sa, že po odznení koronakrízy dokážu ľudia prehodnotiť svoj hodnotový rebríček a že ich správanie sa zmení aj do budúcnosti?
Verím, že mnohí to naozaj prehodnotia. Opäť sa vrátim k tomu, že okrem všetkých tých negatívnych dopadov, môže byť pandémia aj príležitosťou na reflexiu nášho fungovania: ako často a s kým sa chcem stretávať, aký pomer práce z domu a v kancelárii mi vyhovuje, na kom a na čom v živote záleží. Ja som si napríklad počas prvej vlny uvedomil, že preferujem radšej komornejšie stretnutia s jedným, maximálne dvoma ľuďmi, kedy je rozhovor osobnejší a pre mňa zaujímavejší.