Podľa profesora psychiatrie zo Stanfordskej spánkovej kliniky Rafaela Pelaya považujeme spánok za prirodzený, regeneračný a fyziologický proces, pre ktorý je typické výrazné uvoľnenie organizmu. Vedci z Harvardskej lekárskej fakulty ho označujú za proces, pri ktorom dochádza k zmene vedomia a menším reakciám na vonkajšie podnety. Nedostatok nočného odpočinku môže poškodiť u starších ľudí viaceré telesné systémy a nepriaznivo ovplyvňuje aj psychický stav človeka.
Pozor na Alzheimera
Mozog sa počas spánku zbavuje škodlivých látok a dopĺňa si novú energiu. Ak je oddychu v noci primálo, ľudský organizmus zvykne zareagovať na tieto zmeny poruchami pamäti, sústredenia, náladovosťou či netrpezlivosťou. Seniorov zvlášť ohrozuje Alzheimerova choroba, pri ktorej môže chýbajúci spánok spôsobiť hromadenie škodlivých bielkovín.
Zabrať dostáva aj imunitný systém
Nedostatok spánku sa prejaví náchylnosťou na infekcie v podobe chrípok a prechladnutí. Okrem toho sa do popredia dostanú aj iné chronické ochorenia. Poruchy spánku úzko súvisia so vznikom obezity, cukrovky 2. typu, srdcovocievnymi chorobami, depresiami, úzkosťami a aj predčasnou smrťou. Nočný odpočinok prechádza viacerými fázami. Prvú charakterizuje zaspávanie, kedy sa spomaľuje a uvoľňuje srdcový rytmus, dýchanie, svaly a pohyby očí. Dochádza tiež k nižšej aktivite mozgových vĺn. Počas tohto štádia spánku nás dokážu prebudiť aj malé podnety. Vyššia aktivita mozgu, snívanie a rýchle pohyby očí sú typické pre REM fázu spánku.
Keď je zaspávanie ťažké
Problémy so zaspávaním spôsobuje u starších ľudí často syndróm nepokojných nôh. Seniori pri ňom majú pocit alebo nutkanie na neustále pohybovanie končatinami, pričom sa nedokážu dostať do pohodlnej polohy. Spánok rovnako narúša aj telesná teplota, ktorej regulácia sa u starších generácii postupom času zhoršuje. Problémy nastávajú najmä, ak sa seniori ukladajú na lôžko a majú pocit neznesiteľného tepla alebo naopak chladu. Nočný odpočinok podrýva aj spánkové apnoe, počas ktorého môžeme prestať dýchať. Krátky pokles kyslíka sa prejavuje celodennou únavou a bolesťami hlavy. Spánkové apnoe spôsobujú viaceré faktory, najčastejšie však obezita. Starší ľudia majú v noci ťažkosti aj s hyperaktívnym močových mechúrom, čo sa prejavuje častým prebúdzaním a chodením na toaletu.
Ako rýchlo do postele
Na spomínané problémy zaberá najmä úprava spánkovej rutiny. Pred spaním sa odporúča poriadne vyvetrať miestnosť a uchovávať v nej skôr nižšiu teplotu. Spálňa má slúžiť na spanie, a preto by sme z nej mali odstrániť televízor, rádio i počítať. Zaspávanie komplikuje aj takzvané modré svetlo z mobilných telefónov. Kvalitu spánku ovplyvňuje aj spanie na gauči, namiesto na to určenej postele v spálni. Seniori alebo ľudia, ktorí chodia v noci často na toaletu by mali podvečer obmedziť príjem tekutín. Pomáha tiež vyhýbanie sa káve, ktorá obsahuje stimulačnú látku kofeín. Posledný dúšok čierneho moku by mal byť načasovaný najneskôr na štvrtú hodinu popoludní.
Večná otázka: Koľko hodín denne?
Potreba spánku je u každého individuálna. Rôzne štúdie sa však zhodujú, že priemerný nočný odpočinok by mal trvať 7 – 9 hodín. Seniori, ktorí sa zvyknú prebúdzať zavčasu ráno si môžu posunúť čas uloženia sa na lôžko tesne pred polnocou. Odborníci tvrdia, že dôležitá nie je dĺžka, ale kvalita spánku. Prejavuje sa pocitom sviežosti a energie tesne po zobudení.