Čo prezrádza výskum o prežívaní pandémie seniormi?

28.02.2021 06:00
seniori, dôchodk, dôchodci, penzia, minimálny...
Šanca na rýchlejšie umiestnenie v domove seniorov či zariadení pre zdravotne postihntých sa zrejme nezvýši ani v budúcom roku. Autor:

Žiadne padavky. Starší ľudia si dokážu lepšie poradiť s koronakrízou než mladší ľudia. Hoci sa mnohí vedátori domnievali, že z hľadiska duševného zdravia bude labilná najmä táto skupina ľudí, výskumy ukazujú pravý opak. Ochorenie COVID-19 sa vraj zahráva so psychikou starších generácii minimálne.

McLeanova nemocnica vychádzala spočiatku z predpokladu, že seniori budú na koronakrízu a prísne opatrenia reagovať najhoršie spomedzi všetkých dospelých ľudí. Vplyv tohto ochorenia na ich duševné zdravie však podľa najnovších poznatkov nie je až taký dramatický, ako by sa očakávalo. Starí ľudia sú síce zvlášť citliví na sociálnu izoláciu, vznik komplikácii pri iných zdravotných problémoch, či rizika predčasnej smrti. Podľa článku, ktorý zverejnil časopis Journal of the American Medical Association vyplýva, že psychické zdravie starých ľudí môže najviac ohroziť samota a izolácia od ostatnej populácie. Skutočný obraz tohto problému je však iný. Vedci vravia, že miernejší.

Neboja sa izolácie, stačí aj jeden dobrý vzťah

„Na jar a v lete minulého roku nás zarazilo množstvo individuálnych štúdií z celého sveta, ktoré konzistentne uvádzali, že starší ľudia odolávajú tlaku na duševné zdravie z hľadiska pandémie lepšie ako všetky ostatné vekové skupiny,“ uviedla hlavná autorka štúdie, lekárka Ipsit Vahia. Odolnosť človeka voči tak silnej záťaži je podľa nej interakciou medzi vnútornými a vonkajšími faktormi.

Do prvej skupiny patria stresová reakcia človeka, mentálne, osobnostné vlastnosti a fyzické zdravie. Vonkajšie faktory zahŕňajú sociálne väzby a finančná istota. Zdá sa, že pre seniorov nie je prežívanie sociálnej izolácie až také tragické, a to možno aj preto, že sú zvyknutí prežívať starobu väčšinou osamote. Dôležitejšia je pre nich zmysluplnosť a hĺbka vzťahu s inými ľuďmi. Nejde teda o počet vzťahov, ale ich kvalitu. Tieto vzájomné interakcie dokážu seniori, paradoxne, udržiavať aj prostredníctvom moderných technológií.

Netreba všetko paušalizovať

Vedci jedným dychom dodávajú, že spomínaný výskum nemusí tvoriť jednotnú šablónu pre každého staršieho človeka. Autori výskumu sa síce radujú z optimistických výskumov, ale zdôrazňujú, že aj medzi seniormi je značný počet ľudí s horšou odolnosťou voči stresu alebo samote. Ako uvádza lekárka Ipsit Vahia, súčasné štúdie nemusia odrážať konkrétne vysokorizikové populácie s jedinečnými stresovými faktormi. Patria sem ľudia s nedostatočnou starostlivosťou, chudobní seniori, alebo tí, ktorých trápi Alzheimerova choroba či demencia.

Ako si vybudujeme odolnosť?

Vo všeobecnosti platí, že čím dlhšie trvá neistota, tým viac sa zhoršuje psychické zdravie jednotlivca. O to horšie je to v prípade, keď sa pandémia dotýka nielen zdravia, ale aj ekonomickej situácie a vzťahov v rodine. Odolnosť voči psychickému a sociálnemu tlaku, ktorý pandémia COVID-19 jednoznačne vyvoláva, je možné dosiahnuť podľa odborníkov zo spomínanej nemocnice zvýšenou fyzickou aktivitou, vyšším súcitom s ostatnými ľuďmi, ovládaním emócií a udržiavaním sociálnych väzieb aj prostredníctvom technológií – videí, mailov, textových správ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

debata
Viac na túto tému: #pandémia #koronavírus #depresia #Alzheimerova choroba