O chrípkovej sezóne
Čo je chrípková sezóna a ako dlho trvá?
Chrípková sezóna sa na severnej pologuli oficiálne začína od 40. týždňa aktuálneho roka a pretrváva do 18. týždňa nasledujúceho roka (pre túto sezónu to vychádza na začiatok októbra až úvod mája). Ide o obdobie, ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky a jej podobných ochorení.
Počas chrípkovej sezóny môže dochádzať k vzniku chrípkových epidémií. Aktivita chrípky sa obvykle začína zvyšovať v priebehu decembra s tým, že k celoštátnej chrípkovej epidémii zvykne za bežných okolností dochádzať zväčša na prelome januára a februára.
O epidémii v zásade hovoríme vtedy, keď dôjde k nahromadeniu ochorení v epidemiologickej súvislosti v pomerne krátkom čase, na ohraničenom mieste a vyvolaných tým istým pôvodcom nákazy.
V čase prudkého nárastu prípadov chrípky a akútnych respiračných ochorení v detských kolektívoch môžu byť zavedené opatrenia ako napríklad takzvané “chrípkové prázdniny”.
Čo možno očakávať od chrípkovej sezóny 2022/2023?
Pri nižšom výskyte chrípky v uplynulej sezóne sa predpokladá, že populácia do značnej miery nemá ochranné hladiny protilátok, ktoré by obvykle vznikli po kontakte s chrípkovým vírusom.
Vírusy chrípky sa medzi jednotlivými chrípkovými sezónami spravidla líšia. Je však medzi nimi určitá podobnosť a človek, ktorý prekoná chrípku, má vo väčšine prípadov určitú pamäťovú imunitu chrániacu jeho organizmus. Vzhľadom na relatívne nízky výskyt chrípky v uplynulej sezóne môžeme predpokladať, že populácia bude k chrípkovým vírusom vnímavejšia a zvýšený výskyt chrípky môže vyústiť do chrípkových epidémií.
Priebeh nastávajúcej chrípkovej sezóny na severnej pologuli (a teda aj na Slovensku) sa obvykle odhaduje aj s ohľadom na vývoj na južnej pologuli. Tam sa totiž chrípková sezóna prekrýva s “európskymi” letnými mesiacmi a zväčša vrcholí v auguste.
Scenáre z južnej pologule sa síce na severe nemusia naplniť, no vytvárajú priestor na prípravu. Dáta z tohtoročnej austrálskej chrípkovej sezóny ukazujú, že krajina mala najhoršiu chrípkovú sezónu za posledných päť rokov, pričom počet prípadov bol trikrát vyšší ako priemer.
Aké typy a subtypy chrípkových vírusov existujú?
V súčasnosti poznáme štyri typy vírusu chrípky – A,B,C,D. Epidémie počas chrípkovej sezóny spravidla zapríčiňujú dva ľudské chrípkové vírusy, A a B.
Typ C obvykle u ľudí vyvoláva ochorenie s miernymi príznakmi a nezvykne spôsobovať epidémie.
Vírus chrípky D bol dokázaný len u ošípaných a dobytka.
Aké zdravotné komplikácie môže spôsobiť chrípka alebo COVID-19?
Chrípka a COVID-19 nie sú banálne ochorenia. Obe môžu mať ťažký priebeh, spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť.
Ochorenia môžu viesť napríklad k zápalom pľúc, zlyhaniu dýchania či zápalovým ochoreniam srdca. Pacientom sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti, alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne.
Štúdie dokázali, že po prekonaní chrípky je u dospelých vo veku 40 a viac rokov riziko vzniku infarktu myokardu desaťkrát a mozgovej príhody osemkrát vyššie ako bez prekonanej chrípky.
COVID-19 postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacientom sa môže poškodiť cievna stena, hrozí narušenie zrážanlivosti krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín. Rizikoví sú najmä seniori, polymorbídni pacienti, ale aj ľudia v strednom veku s nadváhou alebo obezitou, diabetom, prípadne hypertenziou.
Časť pacientov má po prekonaní covidu dlhodobé zdravotné komplikácie, ktoré môžu pretrvávať týždne až mesiace. V dôsledku ochorenia na COVID-19 sa objavujú tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek či srdca.
Infekcia môže napádať aj centrálny nervový systém, čoho dôsledkom môžu byť nepríjemné neurologické komplikácie.