Nový výskum University College London sa zameral na horšiu kvalitu spánku v obidvoch kategóriách. Zatiaľ čo mladšie ročníky nemali pri nižšom počte hodín odpočinku vážnejšie zdravotné problémy, starší ľudia zažívajú opak. Menej ako päť hodín spánku v strednom a staršom veku je spojené so zvýšeným rizikom vzniku najmenej dvoch chronických ochorení. Ide o choroby, ktoré majú dlhodobý charakter a objavujú sa pravidelne aj po preliečení. Ich protikladom sú akútne ochorenia, napríklad v podobe nádchy či chrípky, ktoré potrápia ľudský organizmus len v krátkom časovom úseku.
Čítajte aj Zdriemnutie počas dňa. Škodí, alebo pomáha. Tretí bod vás prekvapíPrečo je to tak nebezpečné…
Výskum si zobral na mušku dĺžku spánku viac ako siedmich tisícok mužov a žien vo veku 50 až 70 rokov. Odborníci sa zamerali na vzťah medzi spánkom, vznikom chronických chorôb a úmrtnosťou. K najčastejším ochoreniam patrili choroby srdca, ciev, cukrovka a rakovina. Kombinácia týchto zdravotných problémov sa podpisuje pod skorú úmrtnosť. Výskumníci skúmali vzťah medzi tým, ako každý účastník štúdie spal a jeho zdravotným stavom. Zároveň si posvietili aj na to, ako chronické ochorenia vplývali na skorú úmrtnosť ľudí.
Ľudia okolo päťdesiat rokov, ktorí spali menej ako päť hodín, mali o 20 % vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikovaná jedna chronická choroba. Vo veku šesťdesiat rokov pravdepodobnosť výskytu chorôb stúpla o 40 % a seniori mali často dve alebo viac chronických chorôb. Výrazne lepšie na tom boli všetky uvedené vekové kategórie, ktoré si dopriali každý deň viac ako sedem hodín spánku. Kritickým je aj krátky spánok v rozmedzí 5 až 6 hodín. Päťdesiatnici, šesťdesiatnici i sedemdesiatroční ľudia mali o 30 až 40 % zvýšené riziko výskytu dvoch a viacerých chorôb.
Čítajte aj Ste ranné vtáča či skôr nočná sova? Ako zlepšiť váš spánok, radí odborníkVekom sa to mení
Výskum šokoval tým, že dĺžka spánku pod päť hodín u päťdesiatnikov bola spojená aj s 25 % rizikom úmrtnosti. To znamená, že každý štvrtý účastník výskumu vo veku 50 rokov, ktorý spal pravidelne menej ako päť hodín, zomrel. Šéfka výskumu Severine Sabia pre portál sciencedaily.com uviedla, že výskyt chronických ochorení sa objavuje aj v krajinách, ktoré majú relatívne vyspelý zdravotnícky systém.
Rovnako upozornila na to, že dlhotrvajúce ochorenia vedú k častejším hospitalizáciám, ktoré výrazne znižujú kvalitu života. "S pribúdajúcim vekom sa u ľudí menia spánkové návyky a štruktúra spánku. Odporúča sa však spať 7 až 8 hodín denne,“ zdôraznila odborníčka. Za zmienku stojí aj to, že vedci skúmali dlhší spánok a výskyt chorôb. Nočný odpočinok nad deväť hodín denne nemal, paradoxne, pozitívne účinky na zdravie ľudí vo vyššom veku.
Ako dlho by sme mali spať? Tu je tabuľka
Spánok k životu jednoducho potrebujeme. Ak zle spíme, väčšinou vstávame unavení, máme zníženú pozornosť, sme nesústredení. Spánok je jednoducho prospešný pre celé telo. Všeobecné odporúčania The National Sleep Foundation, týkajúce sa spánku, sú rozdelené do deviatich vekových skupín, pričom každá má svoju odporúčanú optimálnu dĺžku spánku. Tieto všeobecne odporúčané hodnoty sa môžu u jedincov líšiť, nezohľadňujú individuálne potreby.
Pre optimálnu dĺžku spánku treba tiež zohľadniť napr. celkový zdravotný stav či každodenné aktivity. Okrem kvantity spánku je dôležitá aj jeho kvalita, často prerušovaný spánok nie je kvalitný. Ako dlho spať? Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil tabuľku, v ktorej zistíte, ako dlho by sme mali spať:
Nedostatok spánku spôsobuje:
• oslabenie imunitného systému,
• nervozitu, úzkosť,
• zhoršenú pamäť a koncentráciu.