Pri odchode do penzie vám patrí odchodné aj odstupné. Aké? Pozrite si príklady

Dôchodkový vek nemôže byť dôvodom na výpoveď. Ak teda požiadate o penziu a zároveň sa rozhodnete ďalej pracovať, z dôvodu veku vám zamestnávateľ výpoveď dať nemôže. Pri odchode do penzie vám však môže patriť nielen odchodné ale aj odstupné.

06.02.2023 06:00
Dôchodkyňa s krabicami Foto:
Ilustračné foto.
debata (4)

Toto už ale nemalo platiť. Novela Zákonníka práce mala priniesť väčšie právomoci pre zamestnávateľov. Jednou z nich mala byť možnosť dať výpoveď zamestnancom, ktorí dovŕšili 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.

Obe podmienky mali byť splnené súčasne. Túto možnosť však Ústavný súd pozastavil. O tom, či dané ustanovenie je alebo nie je v súlade s Ústavou, zatiaľ nerozhodol.

Video
Krajniak v Ide o pravdu: Presúvame len 576-tisíc sporiteľov v II. pilieri, môžu mať až o dve tretiny vyššie penzie

A tak aj naďalej platí, že ak sa rozhodnete aj po dosiahnutí dôchodkového veku pracovať, zamestnávateľ vám pre vek nemôže dať výpoveď.

Ak sa ale človek, ktorý dosiahne dôchodkový vek, rozhodne zo zamestnania odísť, má nárok na odchodné aj odstupné.

Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Zamestnancovi patrí odchodné len od jedného zamestnávateľa.

Dôchodci Čítajte viac Nechcete, aby sa vybavovanie penzie stalo nočnou morou? Kedy treba začať s prípravou...

Odstupné

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume

  • jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
  • dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
  • trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
  • štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

Odchodné

Poskytuje ho zamestnávateľ pri prvom skončení pracovného pomeru zamestnanca po jeho vzniku nároku na dôchodok. Zákonný nárok na odchodné vzniká podľa Zákonníka práce len zamestnancom pracujúcim na základe pracovnej zmluvy a nie na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Odchodné patrí zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa aj to len pri prvom skončení pracovného pomeru (nehľadiac na spôsob skončenia pracovného pomeru) po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti pracovať je viac ako 70 %, najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desať pracovných dní po jeho skončení.

Príklad 1:

Zamestnanec dosiahol dôchodkový vek a požiadal o priznanie starobného dôchodku. Zostal ale naďalej pracovať a zamestnanie ukončí 31. marca tohto roku. Odchodné mu v tomto prípade nepatrí, požiadať oň môže až po 31. marci, keď ukončí pracovný pomer.

Príklad 2:

Zamestnanec dosiahne dôchodkový vek 31. januára a o penziu aj požiada. Navyše k 31. januáru ukončí aj pracovný pomer so svojím zamestnávateľom.

V tomto prípade má nárok na odchodné, pretože dosiahol dôchodkový vek aj nárok na starobný dôchodok a o odchodné požiadal do desať pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odchodného. V kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise je možné dohodnúť aj vyššie odchodné.

Zo Zákonníka práce nevyplýva žiadne obmedzenie súbehu odchodného a odstupného, preto zamestnancovi, ak sú splnené podmienky, môže vzniknúť nárok na odchodné aj odstupné zároveň.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #penzia #príklady #odchodné a odstupné