Pomáha žuvanie mozgu? A prečo je dobré rozhrýzať jedlo Viac pohybu čeľusťami sa podľa odborníkov rovná lepšej pamäti nielen u starších ľudí.
Ako vplýva žuvanie na pamäť
Kalórie, bielkoviny, vláknina, vitamíny, minerály a dostatok pohybu. Väčšina z nás si spája úspechy v chudnutí či v lepšej telesnej a mentálnej kondícii s vyváženým príjmom živín a fyzickou aktivitou. OOdborníci presviedčajú, že pravidelné precvičovanie svalov hlavy a krku pomáha nielen pri potláčaní pocitov hladu, ale, najnovšie, aj pri zlepšovaní kognitívnych funkcií mozgu, a to pamäti, sústredenia a schopnosti učiť sa nové veci. V niektorých prípadoch vraj dokáže spomaľovať vznik neurodegeneratívnych ochorení, ktoré strašia najmä seniorov. Ide o Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu.
Chyba! Ústa pri jedení používame menej
V našej histórii sa postupom času stále znižuje množstvo pohybu, ktoré vynakladáme na získanie jedla. Zatiaľ čo v dávnej histórii tvorilo získanie obživy základ celého dňa, súčasnosť prináša minimum námahy pri zaobstaraní jedla. Jednoducho povedané, lov vystriedalo nakupovanie v obchode a náročnú príprava jedál nahradili spracované potraviny. Okrem toho používame pri príprave jedla aj omnoho viac predmetov. Niekedy stačil luk, šíp a nôž. V súčasnosti potraviny sekáme, režeme, mixujeme, miesime a tepelne upravuje viacerými spôsobmi. Netreba sa preto čudovať, že aj na samotnú konzumáciu jedla vynakladáme omnoho menej energie. Napríklad, ak si doprajeme na desiatu celú mrkvu, potrebujeme robiť veľké sústa a trhacie pohyby žuvacími svalmi. Spomínanú zeleninu žujeme dlhší čas. V prípade, že je mrkva nastrúhaná, na jej „presun“ do žalúdka z ústnej dutiny treba omnoho menej námahy.
Čeľuste majú viac sily než bicepsy
Pri žuvaní jedla používame viaceré svaly tváre, jazyk, zuby, čeľustné kosti, ale aj kosti lebky. Medzi najsilnejšie svaly nášho tela, paradoxne, nepatria bicepsy, ale tie, ktoré pohybujú čeľusťou. Ide o žuvacie svaly, ktoré sú relatívne malé, ale dokážu vyvinúť najväčší tlak zo všetkých kostrových svalov. Sila, ktorú vyvíjame pri žutí zohráva dôležitú úlohu pri tom, ako funguje celé naše telo. Žuvanie stimuluje svaly tváre, hrdla a pomáha rozvíjať optimálny stav našich čeľustných svalov, hlasiviek, ale aj mozgu.
Viac žuvania, viac krvi v hlave
Podľa článku, ktorý publikoval magazín International Journal of Molecular Sciences pomáha žuvanie stimulovať časť mozgu zvanú hipokampus, ktorá ovplyvňuje pamäť a ďalšie kognitívne funkcie. Spomínané schopnosti sa cibria pri lepšom prietoku krvi celým mozgom. Navyše, žuvanie pomáha zmierniť emocionálne napätie a stres, pretože pri ňom dochádza k znižovaní hladiny stresového hormónu kortizolu. Okrem toho sila vytvorená pri uhryznutí pomáha zvyšovať takzvanú neurálnu aktivitu nášho mozgu.
Čo tak malý pokus?
Na pochopenie toho, ako fungujú naše žuvacie svaly stačí malý domáci pokus. Položíme si ruky na boky čeľustí a niekoľkokrát zľahka zahryznime, potom pridáme trochu sily. Svalmi pohybujeme doprava a doľava. Ruky stále držíme na čeľustiach, zatiaľ čo jeme polievku, jogurt alebo smoothie. Po chvíli tieto mäkké jedlá vystriedame za tvrdý syr, kus mäsa či sušené ovocie. Rozdiel pri zapojení svalov v prvom a druhom prípade je výrazný.
Čeľuste si môžeme posilňovať každý deň
Namiesto polievok, rozmixovaných jedál či smoothie si častejšie doprajme polievku s tvrdšou fazuľou či kusmi nerozvarenej zeleniny. Posilňovaniu svalov tváre pomáha aj rozhrýzanie orechov, horkej čokolády či konzumácia celého ovocia. Odborníci tvrdia, že jedenie orechov a semien rastlín pomôže nielen precvičiť svaly a tým podporiť funkcie mozgu, ale základ našej nervovej sústavy povzbudzuje aj vďaka špeciálnym živinám. Spomínané pochúťky totiž obsahujú takzvané zdravé tuky. Ide o omega-3 mastné kyseliny, ktoré posilňujú mozog, srdce a cievy. Vo vyššom veku zlepšujú pamäť, používajú sa pri ochrane srdca pred zvýšenou hladinou cholesterolu a telu dodávajú potrebnú energiu na každodenné fungovanie.