Postupné otupovanie pamäti a aj ostatných kognitívnych funkcií je normálne. Tak ako starne naše telo, pribúdajúce roky poznačujú aj mozog. Podľa nedávneho výskumu začína spomínaný telesný orgán pociťovať starnutie okolo 45. roku života, kedy je ľudské telo ešte len v strednom veku a teší sa primeranému zdraviu. Niekedy však takzvaný kognitívny pokles prichádza rýchlejšie a nezodpovedá prirodzenému veku. Môže sa stať, že šesťdesiatnik má problémy s pamäťou na úrovni o dvadsať rokov staršieho človeka. Podľa Dr. Mike Bohla sa s pribúdajúcimi rokmi zmenšujú niektoré časti mozgu. Medzi nervovými bunkami v tejto časti tela je totiž menej spojení a prejavy starnutia na seba nenechajú dlho čakať.
Strácame pôdu pod nohami
Typickým príznakom rýchleho starnutia mozgu je strata rovnováhy. Ide o kombináciu sily a pružnosti tela. Vďaka týmto schopnostiam sa dokážeme rýchlo adaptovať na zmenené podmienky, najmä tie pod nohami. V prípade, že začneme strácať balans príliš zavčasu, niečo nie je v poriadku. Podľa výskumu UCLA Health rovnováha sa začína postupne narúšať v strednom veku. Väčšinou to pocítime v päťdesiatke. Podľa Dr. Bohla je udržiavanie balansu ťažšie aj pri strate svalovej hmoty, ku ktorej dochádza prirodzene vo vyššom veku. Pokiaľ pocity motania, straty rovnováhy či istoty chôdze prichádzajú príliš skoro, ide o ďalší signál toho, že mozog starne rýchlejšie než zvyšok tela.
Slovíčka môžu čosi prezradiť
Keď nás začnú deti či vnúčatá upozorňovať na zlú výslovnosť či skomolenie výrazov, buďme na pozore. Je to ďalší príznak skoršieho opotrebovania mozgu. Okrem zmeny významu slov sa často objavuje aj horšia orientácia v priestore, zábudlivosť a zhoršenie komunikačných zručností. Ukážkovým príkladom je náročné hľadanie slov na pomenovanie bežných vecí. Pokiaľ si z času na čas nespomenieme na nejaký pojem, netreba ihneď robiť paniku. Doktor Bohl vysvetľuje, že problém nastáva najmä pri strate dlhodobej pamäti a neschopnosti si vytvárať nové spomienky na základe nových skúseností. „Ak zistíte, že strácate dlhodobú pamäť a nie ste schopní vytvárať spomienky, môže to znamenať, že sa niečo deje s vašim mozgom,“ vysvetľuje odborník.
Keď sme ako na hojdačke
Starnutie mozgu sa spája aj s ťažším vykonávaním bežných úloh. Zrazu sa pre nás stávajú náročné obyčajné veci ako nakupovanie, prechádzka, upečenie koláča, ktorý robíme celý život. Horší stav mozgu signalizuje aj stav, pri ktorom načneme nejakú úlohu, ale z nejakého dôvodu ju nedokončíme. Často ide o stratu motivácie, alebo stratu chuti úlohu splniť. To, že mozog naberá akosi viac rokov než naše telo signalizuje aj nálada. Podľa Dr. Bohla ďalšou dôležitou úlohou centra nášho myslenia je schopnosť prežívať a regulovať náladu. Hoci život prináša zmeny nálad bežne, pokiaľ ide o trvalú nevraživú, zlostnú či podráždenú náladu, dochádza k vážnym zmenám psychiky. Typicky sa prejavujú rannými pesímami (ponurou náladou) zavčasu rána, únavou cez deň, horším spánkom a celkovou nepohodou.
Vieme si aj pomôcť
S každým zabudnutým slovíčkom či neobnovenou spomienkou netreba utekať k lekárovi. Ak sa však nakopí viacero spomínaných okolností, lekárska pomoc je na mieste. Odborníci totiž môžu vylúčiť Alzheimerovu chorobu, alebo iné ochorenia centrálnej nervovej sústavy. Myseľ si však môžeme udržiavať v skvelej kondícii aj pohybom a zdravým stravovaním. Lepší prietok krvi do mozgu zabezpečí bežná chôdza či dlhšia prechádzka. Mozgu prospievajú aj niektoré druhy potravín, medzi ktorými sa vynímajú takzvané zdravé tuky. Ide o omega-3 mastné kyseliny. Chutným zdrojom zdravých tukov sú mastné morské ryby, rybí olej, orechy, rastlinné oleje a semená rastlín.