Zdravé kosti majú stabilnú štruktúru, hustotu a sú dostatočné pevné. Ak predsa len dôjde k nejakej zlomenine, dokážu sa pomerne rýchlo regenerovať a na poškodenom mieste sú silnejšie než kedykoľvek predtým.
Kosti rastú len po určitú časť života, najviac v detstve a ich rast sa zastavuje v dospelosti, približne okolo dvadsiateho piateho roku života. V starobe dochádza k postupnému vytrácaniu vápnika a už nebývajú našou oporou tak, ako v mladosti. Medzi kľúčové látky, ktoré tvoria túto podstatnú časť nášho tela patrí minerál vápnik, kolagén a kostná dreň. Ich stav ovplyvňuje nielen vek, ale aj životný štýl, jedálny lístok a pohyb.
Choroba, ktorá vykráda kosti
Kondíciu kostrovej sústavy netreba podceňovať. Pomáhajú pri pohybe a chránia citlivé, zraniteľné orgány. Napríklad rebrá tvoria ochranný štít pre srdce a pľúca. Chrbtica chráni dôležitú časť nervovej sústavy, miechu. Lebka je takisto zložená z kostí a obraňuje mozog. V starobe, niekedy aj v nižšom veku, kosti slabnú. Stretávame sa preto často s ochorením s názvom osteoporóza. Ide o nenápadného, tichého vykrádača kostí. Tieto prívlastky si osteoporóza vyslúžila z jediného dôvodu. Skôr než si ju stihneme všimnúť, napácha veľké škody. Choroba rednúcich kostí je chronická (dlhodobá). Kosti sú „vďaka“ nej duté, krehké, slabé a bolia.
Ako zbadáme, že sa niečo deje?
Medzi typické príznaky zhoršeného zdravia kostí patrí strata výšky, hrbenie tela a bolenie chrbta bez zjavnej príčiny. Choré kosti sa pri zlomenine hoja horšie, dokonca aj pri drobnom zranení. Katastrofou pre starších ľudí môžu byť pády v sprche, na klzkých podlahách, kedy môže dôjsť ku komplikovanej zlomenine napríklad panvy. Zdravie kostí neovplyvňuje len vek, ale najmä nedostatočná výživa. V prípade, že nám chýba vitamín D, vápnik, fajčíme, konzumujeme alkohol a nehýbeme sa, problém je na svete. Kvalitu kostí ovplyvňujú aj niektoré imunitné ochorenia, cukrovka a reumatoidná artritída.
Stravou k sile kostry
Najlepšou prevenciou a ochranou našich kostí pred trvalým poškodením je vhodná strava a cvičenie, príjem dostatočného množstva vitamínu D a vápnika. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o jednoduché vyriešenie problému, opak je pravdou. Vo vyššom veku sa totiž prirodzene vytráca chuť do jedla a príčinou tohto stavu je často zhoršená životospráva. Ľudské telo tak stráca dôležité živiny, chradne a bolí. Strava je kľúčom k úspechu a lepšej pohyblivosti.
Sústrediť sa treba na dostatočný príjem vápnika zo stravy a minerálnych vôd. Seniori majú konzumovať aspoň tri porcie jedál, ktoré majú vyšší obsah spomínaného minerálu. Ide najmä o mlieko, zakysané mliečne výrobky, jogurty, ale napríklad aj tofu či orechy. Najväčším zdrojom vápnika je paradoxne nie živočíšna, ale rastlinná potravina, mak. Príprava koláča zo špaldovej múky, tvarohu a maku môže byť skvelým a najmä chutným doplnkom nášho jedálneho lístka.
Skvelý pomocník
Na to, aby sa vápnik udržal v kostiach potrebuje jedného asistenta, vitamín D. Hovorí sa mu aj slnečný vitamín. Je to jeden z mála vitamínov, ktoré si ľudské telo dokáže vyrobiť svojpomocne. I napriek tomu ide o mikro živinu, ktorej nedostatkom trpí viac ako polovica našej populácie. V zime jeho hladiny v tele klesajú, v lete sa stabilizujú.
Podmienkou aktivizácie, tvorby vitamínu D je nevyhýbanie sa slnečnému žiareniu. Stačí hoci krátkodobý pobyt na slnku po dobu 30 minút denne a ľudské telo začína tvoriť potrebné množstvo tejto látky. Vitamín D sa tvorí už aj pri pôsobení slnečných lúčov na tvár či na ruky. Okrem toho ho nájdeme vo vajíčkach, mliečnych výrobkoch, mäse, ale aj v hubách.
Kosti si posilníme aj pravidelným cvičením
U seniorov sa nepredpokladá podávania ťažkých športových výkonov, čo môže byť kontraproduktívne, unavujúce a bolestivé. Kostiam pomáha chôdza, pomalý beh, bicyklovanie i plávanie. Odporúča sa aj silový tréning na posilnenie svalov, ktoré ľudovo povedané držia svaly pohromade. Dostatok svalovej hmoty je skvelým signálom aj pre kosti, pretože vďaka svalom sa hýbeme, vstávame z postele, chodíme na prechádzky, či do obchodu. Seniori majú vykonávať pohyb v strednej intenzite, asi 30 minút každý deň. K vhodným športovým aktivitám sa zaraďuje aj joga, skákanie cez švihadlo, posilňovanie pod dohľadom trénera či strečing.