Minimálny vymeriavací základ je na úrovni 50 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo je v súčasnosti 605,50 eura. Kto si zvolí minimálnu sumu, bude musieť platiť mesačné odvody na dobrovoľné dôchodkové poistenie vo výške 137,13 eura. Ak si niekto bude platiť jeden rok dobrovoľné dôchodkové poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu, jeho budúci mesačný dôchodok sa zvýši približne o 6,33 eura.
Fyzická osoba, ktorá má na Slovensku trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a dosiahla vek 16 rokov, môže sa dobrovoľne zapojiť do dôchodkového poistenia. Nemôže však mať súčasne nárok na priznanie predčasného starobného dôchodku.
Na dobrovoľné poistenie sa fyzická osoba prihlasuje prostredníctvom Registračného listu FO, ktorý vyplní ako prihlášku dobrovoľne poistenej osoby (DPO). Spolu s prihláškou pobočke Sociálnej poisťovne v mieste bydliska doručí aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby.
V ňom okrem iného deklaruje, že k dátumu prihlásenia nie je povinne poistená v inom členskom štáte EÚ ani v Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve, ani vo Švajčiarsku a že berie na vedomie všetky podmienky dobrovoľného poistenia.
Dobrovoľné poistenie vzniká najskôr dňom podania prihlášky a zaniká dňom odhlásenia z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky, teda nie je možné spätné prihlásenie ani odhlásenie z dobrovoľného poistenia.
Príklad:
Fyzická osoba, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, má záujem o komplexný balík dobrovoľného poistenia. Vyplní Registračný list FO – prihláška DPO a uvedie dátum vzniku nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti – 29. jún 2023. Prihlášku doručí osobne najneskôr 29. júna 2023. Dobrovoľné poistenie vznikne tejto osobe 29. júna 2023. Ak však prihlášku doručí osobne alebo zašle poštou až 30. júna 2023, napriek uvedenému dátumu jej dobrovoľné poistenie vznikne až 30. júna 2023.
Na dobrovoľné dôchodkové poistenie sa prihlasuje prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta bydliska. V registračnom liste je v hornom riadku potrebné vyznačiť, že ide o prihlášku za dobrovoľne poistenú osobu (DPO). Ďalej sa vypĺňa bod 2 – identifikácia FO. Uvedieme sem titul, meno a priezvisko. V bode 3 vypíšeme adresu a v bode 6 názov banky a číslo účtu. Dobrovoľne poistená osoba musí vypísať aj bod 10, do ktorého uvedie dátum vzniku dôchodkového poistenia a vymeriavací základ v rozmedzí od minimálneho do maximálneho vymeriavacieho základu.
Zvlášť sa uvádza vymeriavací základ a dátum vzniku pre dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Kto chce uzatvoriť len dôchodkové poistenie, nechá ostatné kolónky prázdne. V spodnej časti je potrebné uviesť dátum zmeny, teda v tomto prípade dátum vzniku poistenia a dátum vyplnenia formulára. Ten je potrebné aj podpísať. Neoddeliteľnou súčasťou Registračného listu fyzickej osoby v prípade dobrovoľného poistenia je aj Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Obidve tlačivá možno získať buď v pobočkách Sociálnej poisťovne, alebo si ich stiahnuť z internetovej stránky www.socpoist.sk, v časti Formuláre.
Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie pobočka Sociálnej poisťovne pridelí dobrovoľne poistenej osobe variabilný symbol, ktorý uvádza pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uvedie aj špecifický symbol a číslo účtu pobočky. Poistné sa platí za predchádzajúci kalendárny mesiac – do 8. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri platbe poistného nepredpísaného rozhodnutím sa špecifický symbol uvádza v tvare mesiac a rok (napr. 122019). Ak dobrovoľne poistená osoba uhrádza poistné trvalým príkazom, uvádza špecifický symbol v tvare 88. Pri platbe poistného, ktoré je predpísané rozhodnutím, je špecifický symbol uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia.
Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné na dobrovoľné poistenie podľa príslušných sadzieb poistného (so zreteľom na balík poistenia):
| Na nemocenské poistenie | 4,4% |
|---|---|
| Na starobné poistenie | 18% (ak je sporiteľom v II. pilieri, Sociálna poisťovňa pošle 4,75 % príslušnej DSS) |
| Na invalidné poistenie | 6% |
| Do rezervného fondu solidarity | 4,75% |
| Na poistenie v nezamestnanosti | 2% |
Vymeriavací základ nesmie byť nižší ako stanovený minimálny vymeriavací základ v danom roku a vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Zároveň musí byť rovnaký pre všetky druhy poistenia vo vybranom balíku.
Čítajte aj Desiatky tisíc ľudí sa tvária, že podnikajú, ale je to účtovná operácia. Hrozí im almužna na dôchodku
Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu. Ak má trvalý príkaz v banke, je potrebné si ho včas zmeniť.
Minimálny dôchodok vás nezachráni
Mnohým živnostníkom už dnes vychádza len minimálny starobný dôchodok. Jeho účelom je zabezpečiť príjem v dôchodku aspoň na takej úrovni, aby penzista nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Sociálna poisťovňa od 1. októbra 2023 už druhýkrát v tomto roku zvýšila sumy minimálneho dôchodku. Jeho základná suma za 30 rokov dôchodkového poistenia sa z 365,70 eura mesačne zvýšila na 389,90 eura mesačne. Sociálna poisťovňa tak urobila automaticky, bez osobitnej žiadosti poistencov, ktorí tak nemuseli o nič žiadať.
Zvýšené sumy dôchodkov dostali na svoj bankový účet alebo v hotovosti prostredníctvom pošty vo svojich zvyčajných októbrových výplatných termínoch. Zmeny v minimálnych dôchodkoch súvisia so zvýšením súm pomoci v hmotnej núdzi. Hodnota minimálneho dôchodku bola nastavená tak, aby poberateľ dôchodku nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Mnoho živnostníkov bude mať však dôchodok aj o polovicu nižší ako typickí zamestnanci. Dôchodkový systém na Slovensku je totiž do veľkej miery zásluhový. Jednoducho, čím dlhšie budete odvádzať poistné a čím je výška poistného vyššia, tým vyšší bude aj váš dôchodok.
V praxi to totiž vyzerá tak, že živnostník s minimálnymi odvodmi platí na starobné poistenie na rok 2024 117,36 eura mesačne. Minimálny (aj maximálny) vymeriavací základ sa odvíja od priemernej mzdy v hospodárstve. Minimálny vymeriavací základ predstavuje od 1. januára 2024 sumu 652 eur.
Naproti tomu zamestnanec s priemernou mzdou odvedie na starobnom poistení okolo dvojnásobku tejto sumy. Na dôchodku teda živnostník, ktorý si celý život platil len minimálne odvody, môže počítať iba s približne polovičným dôchodkom v porovnaní so zamestnancom s priemerným platom.
Koľko SZČO platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne?
Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc bezmála na 110-tisíc.
Slovensko vykazuje na trhu práce vysoký podiel tzv. fiktívnych živnostníkov, čo dokazujú údaje nielen z Eurostatu či OECD, ale aj Sociálnej poisťovne. Podľa štatistických údajov sa počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku zvýšil za ostatných desať rokov z 84-tisíc bezmála na 110-tisíc. Keďže živnostníci odvádzajú z celkovej ceny práce 6-násobne nižšie daňovo-odvodové platby za prvý rok živnosti a 2,3-násobne nižšie platby za ďalšie roky živnosti, rozpočet Sociálnej poisťovne či štátu prichádza o významné zdroje príjmov.
Tento fakt potvrdzuje analýza Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR – (Ne)samostatne zárobkovo činné osoby. Počet fiktívnych živností narástol v roku 2017 po zvýšení limitu paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 40 na 60 % ich dosiahnutých príjmov a táto legislatívna zmena roztvorila daňovo-odvodové nožnice medzi zamestnancami a živnostníkmi. Podľa údajov Sociálnej poisťovne rastie každý rok podiel živnostníkov platiacich odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Od roku 2017 narástol tento podiel zo 72 % na viac ako 81 % v 2021 (priemerne 148-tisíc živnostníkov). Takéto odvody sa približujú k odvodom zamestnanca s minimálnou mzdou, príjem živnostníkov je však v reálnych číslach vyšší.
Zdroj: NKÚ SR
Fenomén fiktívnych živnostníkov
Na fenomén fiktívnych živnostníkov kontrolný úrad upozornil už v minulosti. Inšpekcia práce v roku 2017 v súvislosti s touto témou uviedla, že fiktívna živnosť alebo absencia pracovnej zmluvy je druhý najvýznamnejší dôvod únikov na odvodoch na sociálnom poistení. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy v tejto súvislosti upozornil, že „dnes finančne výhodné nízke odvody do sociálneho systému sa pri konečnom zúčtovaní veľmi negatívne premietnu do výšky starobného dôchodku. Mnohí fiktívni živnostníci sa tak pri odchode do dôchodku môžu ocitnúť pod hranicou minimálneho dôchodku a na ich nevyhnutné dorovnanie sa bude musieť skladať celá spoločnosť, každý zamestnanec“.
Šéf slovenských kontrolórov zároveň dodal, že daňové výpadky sa premietajú do nižších podielových daní, ktoré chýbajú samospráve na plnenie základných povinností voči jej občanom. Napriek identifikovaným rizikám dosiaľ neboli zo strany štátu prijaté opatrenia na zastavenie fenoménu fiktívnych živnostníkov.
„Po štrnástich rokoch od finančnej krízy sú verejné rozpočty pre pandémiu, vojnu na Ukrajine, energetickú krízu či vysokú infláciu opäť v napätom stave. Vlády európskych krajín by sa preto mali zamerať na hľadanie riešení a viaceré národné kontrolné inštitúcie vidia kroky smerujúce k ozdraveniu verejných financií v prijatí pravidiel na obmedzenie fiktívnych živností,“ konštatoval Andrassy.
SZČO v štatistikách
Podľa NKÚ je pre fiktívnych živnostníkov charakteristické to, že vykonávajú služby pre podnik na základe zmluvy odlišnej od pracovnej zmluvy, ich príjmy však závisia od jedného alebo malého počtu klientov a dostávajú priame pokyny týkajúce sa spôsobu vykonávania práce. Podľa definície Eurostatu z roku 2017 sú samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov pracujúce iba pre jedného klienta alebo jedného dominantného klienta, ktorý im určuje pracovný čas, označované ako fiktívne.
Slovensko malo podľa údajov Eurostatu z roku 2018 z celkového počtu SZČO najvyšší podiel takých, ktorí mali jedného klienta (SR – 23 %, priemer EÚ – 8,4 %) a druhý najvyšší podiel SZČO, ktorí mali jedného klienta a jedného dominantného klienta (SR – 31,4 %, priemer EÚ – 16,2 %). Podrobné informácie sú znázornené v grafe č. 2. Vysoký podiel SZČO s jedným klientom na Slovensku potvrdzujú aj dáta OECD za rok 2019.
Vyslaní živnostníci
Existencia fiktívnych živnostníkov vytvára, ako informuje NKÚ, nekalú konkurenciu, keďže spoločnosti s nižšími nákladmi na fiktívnych živnostníkov môžu poskytovať lacnejšie služby. Tento fenomén je však zaujímavý aj z celoeurópskeho hľadiska, uvádza sa v analýze NKÚ SR. SZČO totiž môžu slobodne poskytovať svoje služby vo všetkých členských štátoch EÚ. Zároveň si môžu za stanovených podmienok vybrať, či budú platiť dane a odvody v domovskej krajine, alebo v krajine, kde vykonávajú svoju činnosť. V prípade občanov Slovenska si mnohí živnostníci pôsobiaci v zahraničí vyberú možnosť platiť nižšie daňovo-odvodové zaťaženie v SR.
V rokoch 2015 až 2020 malo Slovensko najvyšší počet vyslaných živnostníkov z krajín EÚ. V uvedenom období vyslalo do zahraničia priemerne deväťkrát vyšší počet živnostníkov, ako je priemer krajín EÚ. Po zmene legislatívy v januári 2017 začal rásť podiel SZČO na celkovom počte vyslaných osôb. Analytici národnej autority pre externú kontrolu upozorňujú, že ak predpokladáme, že štruktúra vyslaných pracovníkov pred zmenou legislatívy bola prirodzená, tak v roku 2021 bolo v stavebníctve približne 2 000 fiktívnych živnostníkov navyše. To by za rok 2021 predstavovalo v tomto prípade potenciálny únik na daňových a odvodových príjmoch približne 9,8–14,3 mil. eur.
Odporúčania kontrolného úradu
Súčasný daňovo-odvodový systém je nastavený v neprospech pracovných pomerov. Analytici kontrolného úradu preto zdôrazňujú, že je nutné uvažovať o možnom zrovnoprávnení daňovo-odvodového zaťaženia, ale s ohľadom na osobitosti nákladov živnostníka. V zahraničí je dobrou praxou posilnenie kapacít a kompetencií zodpovedných inštitúcií, ako aj prenesenie ťarchy dokazovania na stranu zamestnávateľa.
Analytici tiež pripomínajú, že na Slovensku vie k odhaľovaniu fiktívnych živností prispieť Národný inšpektorát práce a k odhaľovaniu fiktívnych živností by mohli dopomôcť aj digitálne nástroje. Podľa šéfa národných kontrolórov budúca vláda aj parlament by mali zvážiť úpravu Zákonníka práce, ktorá bude reflektovať na vývoj pracovného trhu.
Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ‚neštandardne‘ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkovĽubomír Andrassy, Predseda Najvyššieho kontrolného úradu
„Podnikatelia, ktorí najímajú na riadnu prácu ‚neštandardne‘ zazmluvnených živnostníkov namiesto zamestnancov, sú nielen vo výhode oproti tým, ktorí striktne dodržujú Zákonník práce, ale svojím konaním ohrozujú životnú úroveň dnešných fiktívnych živnostníkov v ich dôchodkovom veku, ale taktiež znižujú ich práva z hľadiska pracovného i sociálneho zabezpečenia,“ dodal Andrassy.