Vyzeráte stále veľmi dobre. Aký je váš elixír mladosti?
Môj elixír mladosti? V každom období sa nájde niečo, čo môže človeku urobiť radosť. Takže ten môj elixír je nachádzať aj v drobnostiach kúsok radosti. A nielen to. Hoci žijeme ťažkú dobu, tak isto ju žili aj všetky generácie pred nami. Všetky si niesli a nesú aj nejaký ten batoh starostí. Preto treba ľuďom rozdávať aj trošku optimizmu.
Čerpáte už len zo skúsenosti alebo sa ešte stále niečo nové dokážete a chcete naučiť?
Snažím sa naučiť každý deň niečo. Hoci sa to nedá porovnať s tým, čo som zažíval, keď som bol mladý. Podnetov bolo veľmi veľa každý deň a ja som ich viac registroval. Stále sa snažím niečo nové objaviť, ale aj objaviť niečo sám v sebe. Prichádzam totiž často do nových situácií, a vždy sa nájde aj križovatka, na ktorej treba správne odbočiť a vyhodiť správnu smerovku, aby sa v tomto svete človek nestratil. Učenie patrí aj k mojej profesií, musím sa učiť napríklad texty.
Ako by ste tromi slovami opísali vašu mladosť a ako súčasnosť?
Ťažká otázka. Bol som rýchly. Teraz chcem byť rýchly.
Divadlo vás stále baví? Nie je to už len taká povinná jazda?
Divadlo je fenomén, ktorý zasahuje do rodinného života. Neustále chodievam skúšať a na predstavenia. Počas covidu sme s manželkou boli stále doma a spolu. Keď sa covid skončil a ja som nabehol do normálneho pracovného života, tak mi moja Danka začala hovoriť: A ty ideš preč? Zase sme si museli zvyknúť na iný kolobeh vecí a všetkého, čo k tomu patrí. Uvidím, dokedy bude tento kolotoč fungovať.
Stále ste však veľmi aktívny. Je to aj obrazom zdravého vzťahu, ktorý máte s manželkou?
Myslím si, že v tomto smere človek musí mať veľké šťastie. Osud sa musí snúbiť v tom šťastí s človekom, ktorý dokáže popri hercovi existovať tak, aby vzťah ďalej zdravo fungoval. Závisí to aj od toho, že čím sme starší, tým viac si uvedomujeme prítomnosť a možnosť byť jeden vedľa druhého. V našom veku už je to tak. Teším sa z toho, že sme ešte stále spolu.
Vaša manželka bola lekárka a vy ste herec. Ako ste to spolu zvládali? Pravdepodobne ste boli spolu veľmi málo.
Spomínam si na prvú hodinu s profesorom Ladislavom Chudíkom. Po zoznámení povedal vetu: „Herci a herečky by sa nemali ženiť a vydávať“. Vedel, čo to znamená v tom spoločnom živote. Naozaj si to čoraz viac uvedomujem a som nesmierne mojej Danke vďačný, že to so mnou vydržala. V období najväčšej pracovnej vyťaženosti som nakrúcal v rozhlase, v televízii, účinkoval som v divadle, vo filmoch. Dní, keď som bol preč, bolo veľmi veľa. Som jej vďačný aj za to, že sa na istý čas vzdala svojej lekárskej kariéry, kým boli deti menšie. Učila dvanásť rokov na lekárskej fakulte, až potom odišla a urobila si obe atestácie. Bola taká šikovná, že ju riaditeľka nemocnice navrhla na miesto primárky. Často sa nám stáva, aj keď už manželka nepracuje ako lekárka, že ideme po ulici a zastavia nás jej vďační pacienti. A povedia vetu, ktorá sa opakuje: Pán Kovár, áno, vy ste výborný herec, ale takú lekárku, akou bola vaša manželka, už nikdy nebudeme mať.
Potrebujete aj iných lekárov, keďže máte doma výbornú lekárku?
Aj náš syn je lekár. Už sme v takom veku, keď sa všeličo v tele pokazí. Mám vymenené obidva bedrové kĺby, omína ma koleno a keď sedíme s mojimi kolegami a kolegyňami, mojimi vrstovníkmi, tak často padne veta: Vieš čo, dnes na predstavenie prišiel môj doktor. Táto veta sa tiež dosť často opakuje. Náš syn je ako lekár na mňa veľmi prísny. Posiela ma na opätovné prehliadky. Prísny je aj v tom, keď mi dáva pečiatku na opätovné predĺženie, ktoré potrebuje vodič. Zo všetkého ma preskúša. Nedostanem ho zadarmo.
Je manželka žiarlivá? Určite ste mali a máte množstvo ctiteliek.
Na šťastie túto vlastnosť nemá. Často sa Danky pýtali, či jej neprekáža, keď sa jej manžel bozkáva s inou ženou a podobne. Ona vtedy povie: A to by malo prekážať môjmu manželovi, keď ja vyzliekam pacientov? (smiech) Berieme to s humorom.
Vaše povolanie si vyžaduje aj časté cestovanie a noci strávené mimo domova. Manželka vám zrejme dôverovala a dôveruje. Je dôvera recept na lásku?
Samozrejme. Ja si manželku veľmi vážim, ako človeka, pretože nemala ľahký život. Je dcérou politického väzňa a musela si rôzne veci preto preskákať. Ani toto však nie je ten pravý dôvod. Ide to od srdca k srdcu. Nikdy som nemal zajačie úmysly.
Veríte, že pravá láska existuje.
Verím, že existuje pravá láska, len ju treba nejakým spôsobom živiť. Nezabudnúť každý deň povedať „ľúbim ťa“, dať si pusu na privítanie či rozlúčku. Hovorím jej – môj andílek. Má to príbeh. Keď som nakrúcal seriál Nemocnica, prišla za mnou. Pán režisér Honzo Novák s ňou strávil tak 3 – 4 minúty a potom, keď sme išli do štúdia, mi povedal: Františku, tá tvoja žena, to je takový andílek. Odvtedy ju tak volám.
Dnes je situácia pre ľudí v oblasti financií veľmi náročná. Naučili ste sa hospodáriť? Stále si peniaze ešte odkladáte alebo už si ich užívate naplno?
Je prirodzené, že rozmýšľam, čo potrebujeme a čo nie, čo je dobré si kúpiť, čo je dobré kúpiť iné, nové. Rozmýšľam, či cestovať alebo či ísť z času na čas do nejakej reštaurácie, kde niečo nové ochutnám. Teraz mala naša vnučka narodeniny a zavolala nás do kórejskej reštaurácie, tak sme ochutnali veľmi zaujímavé jedlá. Ja mám rád aj čínu.
Keď som bol prvýkrát v Kanade, tam som videl, ako to vo svete funguje, zavolal ma tam po revolúcii môj spolužiak – reverend Dušan Tóth. Študovali sme spolu herectvo. On je evanjelický kňaz, ale chceli od neho, aby donášal na svojich kolegov, tak sa nenechal vysvätiť, ale išiel ešte na herectvo. Až teraz po rokoch pôsobí ako kňaz v Toronte. Mohli sme si kúpiť steak alebo víno, ktoré nebolo len lokálne, u nás také možnosti neboli. Vtedy som zistil, že svet môže fungovať aj trochu inak. Som vďačný, že sme slobodní a môže si dopriať nové podnety. A verím na príslovie „Kde sa dobre varí, tam sa dobre darí“.
Kde najradšej míňate peniaze?
Chodievame pravidelne na dovolenky do Chorvátska. To je také naše vyhodenie si z kopýtka.
Žijete zdravým životným štýlom?
Naučili sme sa každý deň piť odšťavenú cviklu, ktorá je zmiešaná s citrónom, jedným pomarančom a najmä granátovým jablkom. Odporučil nám to Dankin známy biochemik doc. Ing. Palko Blažíček, PhD., ktorý sa v takých veciach vyzná. Dva roky raňajkujeme ovsené vločky s rôznymi semienkami, banánom, trošku hrozna. To je naše zdravé rozbehnutie sa do normálneho dňa. Aj keď človek niekedy musí zatiahnuť ručnú brzdu a neprejesť sa.
Takže každé ráno si dáte nápoj, vločky a to vás naštartuje.
Áno, áno. Je to veľmi zdravé. Odporúčam to. Máme odšťavovací stroj a zo všetkých surovín vytečie šťava. Semiačka z granátového jablka sa podrvia a aj to celé dobre chutí.
Využívate aj nové metódy liečenia, napríklad akupunktúru a podobne?
Nie. Chodievame ale na prechádzky do lesa. Sme veľkí hubári, tak hneď ako začne sezóna, tak nás to trošku rozhýbe. Máme doma aj stacionárny bicykel. Danka je aj vynikajúca záhradkárka. Je radosť si vždy len tak pre radosť niečo vypestovať. Keď niečo začne klíčiť a rásť, to vám spôsobuje radosť. Taktiež sa pri záhradkárčení musí človek dobre hýbať.
Huby, záhradka… čo vás vo voľnom čase ešte napĺňa?
S manželkou hrávame scrabble, ak čas dovolí, hráme aj každý deň. Jedna partia trvá približne trištvrte hodiny. Na to si vždy nájdeme čas, pretože tým sa človek udržiava aj v kondícii. Je to akoby ste lúštili krížovku, ale iným spôsobom a je pri tom zábava.
Aj vás to zbližuje.
Áno, aj nás to zbližuje. Som šťastný, keď nad ňou vyhrám, lebo väčšinou ma porazí.
Vždy ste vedeli, že chcete byť herec?
Prišlo to pomaly. Kedysi existovali recitačné súťaže. Bol som v dramatickom krúžku, kam chodil aj Julo Satinský, Stano Párnický, Božidara Turzonovová a viacerí. Následne som začal chodiť do rozhlasu, potom do televízie, potom do divadielka Za rampami. Vynikajúci herec Gustáv Valach, ktorý bol náš tútor, povedal Vierke Richterovej, že som talentovaný. Vtedy mi povedala, že mám ísť na herecké skúšky a vyskúšať to. Dopadlo to tak, že aj ja som vyštudoval herectvo a aj z nej je skvelá herečka. Zaujímali ma ale aj technické veci. Otec bol veľmi zručný. Zaujímala ma aj medicína, treba však otvorene priznať, že na to by som asi nemal. Tam sa treba veľa učiť a ja som veľa športoval. Človek prechádza rôznymi obdobiami, počas ktorých sa náklonnosť k profesii nejako kryštalizuje. Keď som bol úplne malý, chcel som byť rušňovodič. Chodieval som sa s mojimi rodičmi pozerať na mašinky. Zaujímavé je, že dodnes ma to drží. Keď vidím peknú vlakovú súpravu, tak to obdivujem.
Byť hercom znamená, že si môžete vyskúšať všetky povolania sveta.
Áno. To je pravda. Napríklad teraz natáčam seriál Nemocnica a je to nesmierne zaujímavé. Máme tam natočené videá operácií, ktoré robíme, pozeráme sa na to. A teda všetka česť lekárom, ktorí dokážu zachrániť ľudský život. Je to nesmierne ťažké, v mnohých ohľadoch nie sú takí docenení, ako by mohli byť.
Preto nám tie mozgy odchádzajú.
Áno, preto nám tie mozgy odchádzajú preč.
Radíte sa aj s manželkou o svojej úlohe lekára?
Samozrejme. Pýtam sa jej často na výrazy aj na ďalšie veci. Napríklad sme mali jednu operáciu, kde bol zápal osrdcovníka a ja som nevedel, čo to znamená. Spýtal som sa jej. Keď niečo neviem, ona mi to celé vysvetlí. Potom sa viem ako herec lepšie orientovať.
Takže ste si splnili aj sen a stali ste sa lekárom.
Áno, aj. (smiech)
Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí sa chcú venovať herectvu alebo dabingu?
Predovšetkým, aby si všímali, mali a rozvíjali svoju emocionálnu pamäť. Často sa stáva, že hráte situáciu, ktorú vytvorí autor, ale môže sa stať, že ju zažijete aj v živote a môžete z tejto emocionálnej pamäti čerpať. Dôležité je, aby veľa čítali, aby mali prehľad, aby mali prehľad aj o psychológii človeka, aby vedeli odhadnúť aj samého seba, do akej miery by sa vedeli vcítiť do úlohy. Dôležité je po technickej stránke, aby rozvíjali artikuláciu tak, aby im bolo dobre rozumieť. Artikulácia a spôsob hovorenia by mal byť prirodzený. To sú jednoduché základy. Dôležité je aj to, aby poznali divadlo, chodili do divadla, aby si na predstavenie vedeli vytvoriť vlastný názor a vedeli o tom rozprávať.
Je dnes ťažké stať sa dobrým hercom?
Tak ako v každej profesii, v ktorej chcete naplniť svoju túžbu. Vyžaduje si to veľa námahy a odriekania. Ak dostanete veľkú úlohu, prvým stupienkom je to, že sa musíte naučiť text a aj na to niekedy potrebujete veľa veľa trpezlivosti.
Ako sa vyrovnávate s tlakom a stresom?
Pociťujem tlak a stres. Je to prirodzené a čoraz náročnejšie. Preto sa snažím nájsť aj v maličkostiach kus radosti.
Čo vás v živote motivuje?
V živote? Dá sa povedať, že aj to, aby človek dokázal prijímať, ale aj dávať ľuďom trošku optimizmu, radosti a vytvárať – pokiaľ je to možné – aj dobré ovzdušie, v ktorom sa dobre cítite vy, ale aj druhí ľudia.
Máte nejaké túžby, ktoré si chcete splniť?
Máme štyri vnúčatá, tak sa naše túžby upínajú na to, aby ony boli šťastné, aby si našli takú profesiu, ktorá by ich napĺňala a bavila. Tak ako mňa moja. Je úžasné, keď sa stretneme a cítime, že sa máme radi.
Je podľa vás práca v živote dôležitá? Odráža sa na duševnom zdraví?
Samozrejme, je dôležitá. Ak máte niečo, čo vás baví a čím môžete aj obdariť ostatných, to je elixír a pridaná hodnota v živote.