Záujem o štúdium v zahraničí rastie

, 03.02.2020 11:00
študenti, práca, kariéra, kolegovia
Pre české vysoké školy je jedno, či sú ich študenti z domova, alebo zo Slovenska. Autor:

Zo Slovenska odchádza študovať do zahraničia stále viac mladých ľudí. Prečo? A ako sa študuje v susednom Rakúsku, v Nemecku, Holandsku, Dánsku či Fínsku?

Hoci väčšina maturantov pokračuje v štúdiu na Slovensku, takmer pätina ich odchádza za hranice. Podľa odhadov tam dnes študuje vyše 30-tisíc mladých Slovákov. Keďže je to naozaj veľký počet a často ide o nadaných študentov, situácia začína byť alarmujúca. Slovenským univerzitám títo ľudia chýbajú, takže možno hovoriť o úniku mozgov. O to viac, že mnohí z týchto študentov v cudzine zostávajú aj po získaní diplomu.

V rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je Slovenskou krajinou s druhým najvyšším podielom vysokoškolákov, ktorí študujú v zahraničí. Zo sto mladých Slovákov sa ich tam za vzdelaním vyberie 18. Ako pritom upozornilo občianske združenie Klub 500, podiel slovenských študentov v cudzine neprestajne rastie. Kým pred desiatimi rokmi zahraničné školy navštevovalo iba necelých 13 percent Slovákov, v roku 2017 ich bolo už vyše 18 percent.

Obľúbené české školy

Najviac Slovákov smeruje na vysoké školy v Českej republike. Ako nedávno porovnal český internetový portál iDnes, študuje tam až šesťkrát viac Slovákov ako v roku 2000. Vtedy ich tam evidovali vyše 3 700, dnes ich je už takmer 22-tisíc. Tvoria tak bezmála polovicu všetkých zahraničných študentov v Česku, ktorých býva asi 44-tisíc.

To, že slovenskí študenti smerujú práve do tejto krajiny, nie je náhoda. Má to pre nich množstvo výhod. Nielenže je to blízko a v štáte, s ktorým nás spája spoločná kultúra a história, ale pre Slovákov tam odpadá problém s cudzím jazykom a čo je ešte dôležitejšie – môžu tam študovať zadarmo.

Aj keď to niektorých českých politikov dráždi a viackrát navrhovali zaviesť pre Slovákov školné, neuspeli, pretože by to bolo v rozpore s európskou legislatívou. Podľa nej majú všetci občania Európskej únie v otázkach štúdia na vysokých školách rovnaké práva ako občania štátu, kde škola sídli.

Pre české vysoké školy je teda jedno, či sú ich študenti z domova, alebo zo Slovenska. Z legislatívneho hľadiska medzi nimi nie je žiadny rozdiel.

„Pri programoch vyučovaných v češtine študenti neplatia nijaké školné, pretože majú rovnaké podmienky ako Česi. Aj preto na všetkých študentov v češtine verejná škola poberá príspevok od štátu bez ohľadu na občianstvo. Pre školy sú potom títo študenti zaujímaví hlavne v čase, keď pre demografický vývoj klesá počet domácich študentov,“ vysvetlil pre český portál iRozhlas.cz Jakub Tesař z českého Domu zahraničnej spolupráce, ktorý má na starosti zahraničné študijné programy.

Lepší a nadanejší?

Odborné štúdie navyše ukázali, že reči o tom, ako Slováci v Česku študujú na úkor českých daňových poplatníkov, nie sú pravdivé.

Študenti Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, ktorú tiež navštevuje veľa Slovákov, napríklad podľa iDnes spočítali, že cudzinec študujúci v češtine vyjde ročne štát na 67– až 79-tisíc českých korún. Česká ekonomika na tom však napriek tomu získa, lebo zahraničný študent má v krajine isté životné náklady, kupuje si veci, stravuje sa a často aj brigáduje. Slovenskí študenti preto Česku ročne prinesú údajne až okolo 650 miliónov korún ročne.

Vysoký podiel Slovákov vykazujú najmä vysoké školy v Brne. Napríklad na Masarykovej univerzite tvorili Slováci pred štyrmi rokmi 17 percent všetkých študentov a na tamojšej fakulte informatiky ich dokonca bolo až 49 percent, teda viac ako domácich Čechov.

Bývalý rektor tejto školy Mikuláš Bek na Slovákov nedá dopustiť. „Sú to lepší študenti. Z hľadiska kvality štúdia sú pre univerzitu prínosom,“ uviedol pre iRozhlas.cz. Podľa neho platí, že za vzdelaním migrujú tí lepší študenti. „Či už zo Slovenska k nám, alebo od nás do Anglicka. Slováci majú silnú motiváciu ísť študovať k nám,“ dodal bývalý rektor s tým, že české univerzity považuje za kvalitnejšie.

Analytici zo spoločnosti Scio, ktorá v Česku a na Slovensku organizuje porovnávacie skúšky, okrem toho na základe plošného testovania slovenských stredoškolákov zistili, že v Českej republike chcú študovať skutočne tí najlepší. Najväčší záujem prejavujú o štúdium ekonómie, manažmentu, medicíny, farmácie, ale aj o technické odbory a informatiku.

„Ukazuje sa, že o štúdium v Česku majú záujem tí úplne najlepší maturanti. Vysávame slovenské mozgy. Slováci sú v tomto ohľade vlastne chudáci,“ vyhlásil už pred rokmi riaditeľ českého Strediska vzdelávacej politiky Jan Koucký. Ako spresnil, po skončení štúdia zostáva v Česku necelá polovica slovenských absolventov, menej ako polovica sa vracia domov a asi desatina odchádza pracovať do iných zahraničných krajín.

Možnosti na Západe

Nie všade je to však pre slovenských študentov také výhodné. Vo viacerých štátoch na Západe treba platiť školné a študenti si tam navyše musia poradiť s vyučovaním v cudzom jazyku, nehovoriac o úplne novom, cudzom prostredí, kultúre a vyšších životných nákladoch.

Pomerne atraktívne je pre Slovákov vysokoškolské štúdium vo Veľkej Británii, v Dánsku, Holandsku či vo Fínsku, hoci študijné možnosti na britských školách môže teraz negatívne ovplyvniť očakávaný brexit. Školstvo v týchto krajinách je však na vysokej úrovni a štúdium niekedy možno absolvovať bezplatne, respektíve za nízke, štátom dotované školné.

Maturanti, ktorí dobre ovládajú angličtinu, môžu skúsiť šťastie i v Dánsku, kde občania z EÚ môžu študovať bezplatne. Slovákov láka aj štúdium v Holandsku, no tam už musia počítať so školným (vo výške asi 2 000 eur za rok). Aby to zvládli financovať, holandská vláda im ponúka študentskú pôžičku a získať sa dajú i ďalšie príspevky a granty. Naproti tomu vo Fínsku je, podobne ako v Dánsku, vysokoškolské štúdium bezplatné.

Pre maturantov, ktorí vedia po nemecky, môže byť lákadlom tiež štúdium v Rakúsku a Nemecku, kde sa – samozrejme, s výnimkou súkromných a niektorých odborných škôl – za štúdium neplatí školné. V každom prípade si však treba uvedomiť, že študijný pobyt na Západe nie je lacnou záležitosťou ani v prípade, že je štúdium bezplatné. Náklady na ubytovanie, stravu, dopravu, školské pomôcky, odbornú literatúru či vreckové sú tam totiž oveľa vyššie ako u nás či v Česku.

Ako sa študuje vo vybraných krajinách

Dánsko

Vysokoškolské vzdelávanie poskytujú verejné a súkromné školy. Univerzitný sektor tvorí osem univerzít, neuniverzitný zase umelecké školy, odborné vysoké školy a vyššie technické školy. Prihlášky sa podávajú spravidla do 15. marca na štúdium začínajúce sa v auguste alebo v septembri a do 1. septembra na štúdium začínajúce sa v januári alebo vo februári. Formulár prihlášky školy zvyčajne zverejňujú dva mesiace pred termínom uzávierky. Študenti z krajín EÚ väčšinou neplatia školné.

Fínsko

Fínske školy sú otvorené zahraničným študentom a poskytujú im približne 500 kurzov a programov v angličtine. Termín pre podanie prihlášky býva väčšinou medzi januárom a májom. Väčšina medzinárodných programov pre zahraničných študentov je bez úhrady školného. Študenti však majú povinné členstvo v študentských odboroch – ročné poplatky sú od 65 do 100 eur – zahŕňajú zdravotné poistenie, lacnejšie stravné a cestovné. Zahraniční študenti, ktorí boli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu dostať štipendium od fínskej vlády v prípade, ak vo Fínsku žili najmenej dva roky.

Rakúsko

Existujú tu univerzity, lekárske univerzity, umelecké univerzity, odborné vysoké školy, pedagogické akadémie a súkromné vysoké školy. Na prijatie na všetky odbory s výnimkou medicíny, psychológie, komunikačných vied a aplikovaného umenia stačí mať absolvovanú maturitnú skúšku. Okrem niektorých výnimiek (napr. na odborných vysokých školách) občania EÚ nemusia platiť školné, no niektoré univerzity pýtajú školné od študentov, ktorí prekročili dĺžku štúdia. Keďže je však prijatie na školy v Rakúsku také jednoduché a hlási sa sem i mnoho Nemcov, školy sú často preplnené a podfinancované. Rieši sa to „sitom“ – pomerne prísnymi skúškami v prvom ročníku, aby sa počty študentov znížili.

Nemecko

Odporúča sa, aby zahraniční študenti vybranú vysokú školu kontaktovali aspoň rok a najneskôr pol roka pred predpokladaným nástupom na študijný pobyt. Na niektoré študijné odbory (medicína, veterinárstvo, stomatológia, biológia, farmácia, psychológia, podnikové hospodárstvo) nemôže študent počítať s okamžitým prijatím, lebo univerzity disponujú len obmedzeným počtom študijných miest (tzv. numerus clausus). Okrem niektorých výnimiek je štúdium, najmä na prvom stupni, bezplatné, študent na štátnych vysokých školách však musí za každý semester uhradiť poplatok (Semesterbeitrag). Vďaka nemu má aj rôzne zľavy – na stravu, dopravu, bývanie a pod.

Holandsko

Ak študent neovláda holandský jazyk, môže využiť pestré študijné programy v angličtine. V krajine sa však platí školné – pre študentov z krajín EÚ je to ročne minimálne 1 950 eur. Drahé sú i životné náklady, ktoré sa pohybujú od 800 do 1 100 eur mesačne.

Zdroj: SAIA, rak

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#štúdium v zahraničí #Kam na vysokú školu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku