Hlavným cieľom inštitútu stravného, ktorého súčasťou sú aj stravné lístky, je aj na Slovensku najzákladnejšia ľudská potreba: zabezpečiť jednoduchý spôsob, ako sa počas pracovného dňa najesť. Keďže najmä pre malých a stredných podnikateľov je vlastná zamestnanecká jedáleň príliš nákladný a komplikovaný spôsob splnenia povinnosti uloženej Zákonníkom práce (§ 152), legislatíva umožňuje splniť túto povinnosť poskytovaním stravovacích poukážok.
Na Slovensku pritom viac ako 99 % podnikov (viac ako 127–tisíc subjektov) predstavujú práve malí a strední podnikatelia, pre ktorých sú stravné lístky už dlhé roky alternatívou k administratívne a ekonomicky nákladnej prevádzke vlastnej jedálne. Stravovacie poukážky sú takisto najmenej diskriminujúcim nástrojom, pretože sú dostupné pre všetkých zamestnancov: s vysokým a nízkym príjmom, vo veľkých a malých firmách, v mestách a na vidieku, s deťmi alebo bez detí, v pokročilom alebo mladom veku.
Fungovanie stravných lístkov je založené na jednoduchom princípe, vo väčšine krajín je zavedený aj s istým zvýhodneným či už daňovým alebo odvodovým. Rozsah využívania závisí práve od tejto podpory.
Myšlienka zrušiť podporu pre stravovacie poukážky alebo ich vymeniť za finančný príspevok ku mzde, ako sa objavili aj u nás, prináša viaceré riziká, o čom svedčí aj príklad Švédska. Po zrušení daňového zvýhodnenia stravovacích poukážok v tejto škandinávskej krajine nastali veľmi rýchle zmeny. Zamestnanci okamžite zareagovali a počet návštev reštaurácií prudko klesol. Následne vzrástla aj priemerná cena jedla v reštauráciách.
Až 75 % zamestnávateľov prestalo poskytovať tento benefit pre svojich zamestnancov a iba 10 % začalo poskytovať finančný príspevok ako kompenzáciu. Nijaký benefit však nedokázal vykompenzovať stratu podpory a daňového zvýhodnenia zo strany štátu. Navyše došlo k výraznému zhoršeniu pracovných podmienok a motivácie zamestnancov a k zvýšeniu chorobnosti a práceneschopnosti.