„Peniaze budú vracať zdravotné poisťovne automaticky, netreba o ne žiadať, pôjde o automatickú úhradu do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka. Vracať ich budú poisťovne buď na bankový účet, alebo poštovou poukážkou,“ vraví hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Podľa nej sa však započítajú len doplatky za najlacnejšie lieky. „Ak lekár predpíše liek s doplatkom 10 eur a pritom existuje najlacnejší liek s rovnakou účinnou látkou s doplatkom 6 eur, do limitu sa započítava len 6 eur,“ vysvetľuje.
Ak liek na slovenskom trhu nebude mať lacnejšiu generickú náhradu, preplatí sa mu doplatok za originál, respektíve jediný dostupný liek na trhu na jeho ochorenie. Poisťovne však nebudú po troch mesiacoch vyplácať sumy nižšie ako 3 eurá. Ministerstvo však upozorňuje, že občania o tieto peniaze neprídu. Tie sa presunú do ďalšieho obdobia, dostane ich tak na účet neskôr.
Ako to však bude s preplatkom v prípade, že na ochorenie síce existuje generikum, ktoré je bez doplatku, ale zdravotný stav pacienta si vyžaduje liek, ktorý je s doplatkom? „Všeobecná zdravotná poisťovňa môže v individuálnych prípadoch poskytnúť poistencovi na základe jeho žiadosti úhradu vo výške spoluúčasti alebo doplatku poistenca na predpísané lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky, ak spĺňa kritériá na poskytnutie úhrady,“ vraví jej hovorkyňa Petra Balážová. Podľa nej však ide o výnimočnú situáciu viažucu sa len na situácie, keď je pacient odkázaný na súčasné používanie viacerých liekov s doplatkom a iné alternatívy liečby sú pre neho nevhodné.
Podľa hovorkyne zdravotnej poisťovne Union Judity Smatanovej sa však do úhrnnej výšky úhrad započítavajú doplatky za čiastočne hradené lieky len vo výške prepočítaného doplatku za najlacnejší náhradný liek. „Takým je liek s najnižšou úhradou pacienta za štandardnú dávku liečiva uvedený v zozname liekov s obsahom rovnakého liečiva, s rovnakou cestou podania liečiva a s rovnakým množstvom liečiva v liekovej forme ako liek predpísaný na lekárskom predpise,“ konštatuje.
Pokiaľ ide o doplatky za lieky a ich cenu, prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov Andrej Janco si myslí, že od najlacnejšieho lieku nemožno čakať to isté, čo od drahého. Navyše podľa neho je tu veľká skupina ľudí, ktorí počas života neodviedli ani cent do zdravotného poistenia a, naopak, takí, ktorí celý život pracovali. "Ja by som uvažoval pre tých, ktorí nepracovali, najlacnejšie lieky, ale myslím si, že tí, čo tvorili hodnoty, nesmú byť ukrátení o právo na dobré lieky.” To je podľa neho spravodlivé a štát by nemal solidaritu povyšovať nad spravodlivosť.
Na nedostatky v zákone však upozorňujú lekárnici. Podľa nich z jeho nového znenia vyplýva, že výdavky pacientov za mnohé lieky sa do celkového úhrnu nákladov vôbec nebudú počítať. „Paradoxne pôjde predovšetkým o lieky, ktoré pacient hradí v plnej výške napriek tomu, že sú predpísané lekárom, a tiež o lieky, kde pacient uhrádza väčšiu časť ceny. Úspora pacientov bude pri takomto modeli iba veľmi symbolická, u mnohých dokonca nulová,“ myslí si Peter Stanko zo Slovenskej lekárnickej komory. Novela má značné nedostatky aj podľa poslankyne za KDH Márie Sabolovej. Myslí si, že zákon sa bude čoskoro novelizovať.
Podľa lekárnikov je však ešte väčším problémom skutočnosť, že parlament schválil zákon v znení, ktoré obsahuje niektoré závažné chyby. V textácii zákona sa napríklad objavuje termín „maximálna cena“, pritom v samotnej kategorizácii liekov sa takýto pojem vôbec nevyskytuje. Definovaný je iba pojem „maximálna cena výrobcu“, ale ten je významovo pre uvádzaný účel irelevantný, a preto nepoužiteľný. Dalo by sa predpokladať, že autor zákona mal na mysli tzv. konečnú cenu lieku. V takom prípade by teda platila úvaha o zlej textácii, a teda nevykonateľnosti zákona. Podobný problém je aj s pojmom „úhrada pacienta“, ktorý kategorizácia nepozná a ktorý by zrejme mal byť správne nahradený termínom „doplatok“ pacienta. Podľa hovorkyne rezortu zdravotníctva je však zákon jasný, zrozumiteľný a vykonateľný.