Napríklad na pultoch Tesca sa ponúka výlučne hovädzie z Írska. Rýchlo klesá aj domáca ponuka bravčového a hydinového mäsa. Už len necelých 40 percent spotreby bravčoviny a 50 percent hydiny pokrývajú slovenskí farmári.
V zahraničí si chvália kvalitu slovenskej hovädziny, slovenské obchody však nakupujú v cudzine. ,,Slovenskí producenti nedokážu vyrobiť to, čo by sme potrebovali od nich nakúpiť. S výnimkou hydiny nie sú konkurencieschopní, a to buď pre nízke slovenské dotácie, ale neraz aj predpisy, ktoré idú nad rámec Európskej únie," tvrdí hovorkyňa spoločnosti Tesco Oľga Hrnčiarová.
Hrnčiarová poukázala na to, že na Slovensku sa postupne zatvárajú bitúnky a spracovatelia mäsa až na niekoľko podnikov vo vlastníctve veľkých finančných skupín utlmujú výrobu. Najnovšie MecomGroup Humenné oznámil, že zatvorí posledný bitúnok na Slovensku, čo ešte viac skomplikuje situáciu v bravčovom mäse.
Priam groteskná situácia vznikla vo výrobe a predaji hovädzieho mäsa. Na Slovensku sa chová už len 460-tisíc kusov dobytka. ,,Takmer všetku slovenskú hovädzinu vyvážame, a to buď do Rakúska, Talianska alebo Grécka. Dôvod je jednoduchý – zahraniční obchodníci si nevedia vynachváliť slovenský mäsový dobytok a za kilogram živej váhy platia o 30 až 50 centov viac ako domáci mäsiari," povedal riaditeľ Zväzu chovateľov slovenského strakatého dobytka Richard Rusnák.
Tesco, ktoré požaduje veľké objemy dodávok, vyriešilo problém tiež prakticky. Všetku hovädzinu dováža z Írska. ,,Ide o kvalitné mäso z mladých zvierat, ktoré sa celoročne pasú, a považuje sa za najkvalitnejšie v Európe," uviedla Hrnčiarová.
Dlhotrvajúci úpadok slovenských chovov pripútal pozornosť verejnosti úplne nedávno. Nebyť januárového škandálu s dioxínmi, ktoré objavili Nemci vo vlastnom bravčovom a hydinovom mäse, obrovské dovozy mäsa by zrejme zostali nepovšimnuté. V tej chvíli však začali obchodníci zháňať mäso zo slovenských fariem.
,,V kurze bolo tvrdiť, že v obchodoch sa predáva mäso zo slovenských chovov. Keby sme však chceli úplne nahradiť dovozy povedzme hydiny, trvalo by nám to odteraz najmenej pol roka," hovorí šéf Únie hydinárov na Slovensku Timotej Husár.
Podľa Husára je za rozpadom domácej živočíšnej výroby roky trvajúci neúnosný tlak obchodných reťazcov na znižovanie ceny. V tomto názore sa s ním zhoduje aj predseda Zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich.
,,Reťazce naliehali na mäsiarov, aby predávali do obchodov lacnejšie mäso. Spracovatelia logicky žiadali, aby sme im predávali lacnejšie ošípané. Keď sme to odmietli, povedali nám, že máme prasce vyhnať do lesa. Napokon došlo na ich slová. Nákupmi lacného tzv. výrobného mäsa stlačili ceny ošípaných pod výrobné náklady a väčšina farmárov, ktorá nestačila zmodernizovať farmy, zanechala výrobu," konštatoval Imrich.