V Európe platia celosvetovo najprísnejšie normy potravinovej bezpečnosti. V súvislosti s posledným škandálom týkajúcim sa konského mäsa prezentovaného ako hovädzieho sa však ukázalo, že existuje priestor na zlepšenie, hoci nedošlo k ohrozeniu zdravia. Týmto vyhlásením Tonia Borga, európskeho komisára pre zdravie a spotrebiteľskú politiku, odštartovala Európska komisia diskusiu o modernejších predpisoch pre bezpečné potraviny.
Netrpezlivo na ne čakajú aj slovenskí spotrebitelia. Neprejde mesiac, aby ľudia nezažili menší alebo väčší potravinový šok. O ten posledný sa opäť postaralo Poľsko, kde chovatelia podľa informácií tamojšej televízie TVN 24 hydiny pridávajú kurčatám do zrna antibiotiká, aby rýchlejšie rástli. Hoci takúto chovateľskú praktiku súčasná európska legislatíva vylučuje, nie všetci farmári ju dodržiavajú. Tí, ktorí podvádzajú, budú teraz tvrdo pykať.
„Nové nariadenie umožní pokuty až do výšky možného zisku z podvodnej činnosti,“ vyhlásil včera v Bratislave Ladislav Miko, zástupca generálneho riaditeľa pre zdravie a ochranu spotrebiteľa. Európska komisia harmonizuje a zjednodušuje celú legislatívu týkajúcu sa potravinového reťazca. Reformný balík navrhuje zlúčiť takmer 70 právnych aktov do 5 predpisov. Podľa Miku by to malo priniesť nižšiu administratívnu náročnosť pre poľnohospodárov, potravinárov aj distribútorov. Spotrebiteľom zasa istotu, že konzumujú bezpečné, zdraviu neškodné potraviny.
Hlavným princípom reformy je maximalizácia potravinovej bezpečnosti. Agropotravinársky priemysel je druhým najväčším hospodárskym odvetvím v Európskej únii. Poskytuje prácu takmer 50 miliónom ľudí a ročne vyprodukuje potraviny v hodnote 750 miliárd eur. O priazeň spotrebitelia medzi sebou súťažia malí, strední aj veľkí výrobcovia. Nové predpisy upriamujú pozornosť potravinových kontrol na rizikové body. To si vyžiada rozšírenie kontrol o ďalšie sektory v potravinovom reťazci, ktoré v súčasnosti nie sú spoplatnené.
A práve poplatky za úradné kontroly sa okamžite stali kameňom úrazu. Európska komisia napríklad navrhuje, aby mikropodniky zamestnávajúce desať ľudí boli od nich oslobodené. To sa však slovenským potravinárom nepáči.
„V Nemecku, Francúzsku, Taliansku, ale aj v ostatných krajinách EÚ-15 majú prevahu malé podniky na rozdiel od Slovenska a Česka,“ reagovala na návrh Európskej komisie výkonná riaditeľka Potravinárskej komory Jarmila Halgašová. S povinnými poplatkami nesúhlasí ani najväčšia farmárska organizácia COPA/COGECA. Podľa Halgašovej treba o poplatkoch diskutovať, pretože prinášajú potravinárom fakticky druhé zdanenie.
„Ak hovoríme o zharmonizovaní a zjednodušení legislatívy, potom reformný balík musí brať do úvahy možnosti nielen veľkých, ale aj malých štátov,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Slovensko podľa neho bude žiadať, aby reformy neobrali malé krajiny o prostriedky na likvidáciu takých nebezpečných chorôb zvierat, ako je napríklad slintačka.
Reforma potravinárskej legislatívy nebude okamžitá. Návrh zmien prichádza rok pred voľbami do Európskeho parlamentu a platiť môže až po prerokovaní vo všetkých európskych orgánoch. Ladislav Miko odhadol, že nová legislatíva by mohla vstúpiť do platnosti v roku 2016 až 2017.