Správy o tom, že aj na Slovensku, konkrétne v popradskej predajni spoločnosti JOMI našli kuracinu s takmer štvornásobne vyšším limitom antibiotík, ako je prípustné, ľudí nahnevali aj naľakali. Všeobecné odporúčania kupovať domáce kurčatá, ktoré sú na farmách pod kontrolou veterinárov, môžu padnúť na úrodnú pôdu, aj keď pri cene okolo 2,60 eura za kilogram sú často aj o polovicu drahšie ako najlacnejšie poľské kurčatá.
„Poľské mäso by som nekúpila ani za nič,“ povedala dôchodkyňa z Bratislavy Mária Hanková, ktorú Pravda oslovila pred jedným z nákupných centier. Ďalšia penzistka už dlhé roky vôbec nekupuje hydinu. „Neverím kuracine,“ myslí si Lenka Juríková. Podobné názory vyvolala aféra aj u mnohých ľudí diskutujúcich na internetových sociálnych sieťach. Reakcia ľudí je podľa odborníčky logická. „Antibiotiká v kuracom mäse sú vážnou hrozbou pre zdravie a dá sa predpokladať, že ľudia na to zareagujú vyhýbaním sa mäsu pochádzajúcemu z Poľska,“ uviedla sociologička Zuzana Kusá. Ak ľudia dostávajú antibiotiká v jedle, potom pri chorobe nemusia na nich účinkovať. V kuracine nájdené antiobiotikum enrofloxacín patrí k silným protizápalovým liekom.
Susedné Poľsko k afére povedalo, že vykonáva kontroly a realizuje program s názvom Nulová tolerancia pre nelegálne používanie antibiotík. Slovenskí hydinári však tvrdia, že našim farmám podobný škandál nehrozí, čo by mali zohľadniť aj spotrebitelia. „Súčasný škandál s poľským kuracím mäsom, ktoré obsahuje antibiotiká, pomôže predaju slovenskej hydiny. Za posledné roky tak séria škandálov s nekvalitným mäsom pochádzajúcim zo zahraničia pomohla k stabilizácií slovenského chovu hydiny,“ povedal Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska. Toto tvrdenie potvrdzujú aj oficiálne štatistiky, keď v prvom štvrťroku tohto roka sa na Slovensku chovalo 12,2 milióna kusov hydiny, čo bol medziročný nárast o takmer 166-tisíc kusov.
Podľa hydinárov je rozdiel medzi domácou kontrolou a previerkami farmárov za hranicami. „Istotu majú ľudia len pri konzumácií mäsa zo zvierat vychovaných na Slovensku. Naša hydina je pod kontrolou veterinára priamo na farme. Tiež na bitúnkoch pred porážkou aj po nej, a tak sa nemôže stať, že by sa v nej objavili antibiotiká,“ ubezpečil Molnár.
Pri mäse dovezenom z cudziny sa vykonávajú často len náhodné kontroly kamiónov alebo kontroly priamo v predajniach, ktorých je však podstatne viac ako kontrolórov. Štátna kontrola navyše pri zistení škodlivého mäsa náklad nezhabe, ale ho pošle späť distribútorovi a od problémového obchodníka žiada len potvrdenie o zničení mäsa v kafilérií. Inšpektori tiež nedokážu skontrolovať pôvod mäsa vo všetkých reštauráciách, kde najmä obedové menu tvorí prevažne lacná kuracina, dovezená napríklad aj z Južnej Ameriky.
„Ak na kuracom mäse nie je vyslovene reklama, že pochádza zo Slovenska, je veľmi ťažké zistiť krajinu jeho pôvodu. Pri kuracom mäse som dlho nevidela kód 858,“ uzavrela Kusá. Známe trojčíslie z čiarového kódu tiež na sto percent nezaručuje slovenský pôvod. Tento kód totiž slúži najmä na komunikáciu medzi obchodnými partnermi a okrem výrobcu si ho môže registrovať aj distribútor či predajca. Kód 858 tak môže získať poľské mäso predávané slovenským distribútorom.
Škandály s pochybným mäsom sa v poslednom čase kopia. Pred pár mesiacmi sa na pultoch obchodov objavilo hovädzie mäso falšované pomocou koňaciny. Spotrebitelia už čelili aj správam o tom, že potraviny obsahovali cestársku soľ či jed na hlodavce. Pred pár rokmi Európanov strašila pri konzumácií stejkov choroba šialených kráv.