Poľsko sa stalo poľnohospodárskym a potravinovým tigrom východnej Európy. Prudký rast produkcie potravín však sprevádzajú škandály, ktoré znižujú kredit poľských producentov. Naposledy na výstave Agrokomplex Nitra poľský minister poľnohospodárstva Stanislav Kalemba obhajoval kvalitu a zdravotnú neškodnosť poľských potravín. Neuplynul však ani mesiac a Poliaci po afére s antibiotikami v kurčatách vysvetľujú, že skrmovanie mäsovokostných múčok nie je v Poľsku bežné.
„Porušenie zákazu používania mäsovokostnej múčky v kŕmnych zmesiach v porovnaní s rokom 2012 tohto roku kleslo zo 71 na 14 prípadov,“ uviedol Piotr Samerek, I. radca poľského veľvyslanectva. Mäsovokostné múčky, s výnimkou rybích múčok, sa môžu v poľnohospodárstve využiť jedine ako hnojivo, alebo sa pridávajú ako zložka do krmív spoločenských zvierat, ako sú mačky či psy.
„V súvislosti so skrmovaním mäsovokostných múčok Poľsko zablokovalo 59 stád potravinových zvierat a bolo zabitých 37-tisíc brojlerov, 35-tisíc ošípaných a 39 kusov hovädzieho dobytka. Z týchto čísel, ktoré mi poskytol šéf poľskej veterinárnej služby, vyplýva, že nejde o vyložene lokálny, ale väčší problém,“ komentoval udalosti okolo skrmovania živočíšnych múčok v Poľsku ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Na to, že sa v Poľsku skrmujú živočíšne múčky, hoci je to zakázané, upozorňovali slovenskí poľnohospodári častejšie. „Teraz sa ukázalo, že sme mali pravdu, pričom ju odhalili sami Poliaci, presnejšie ich investigatívni novinári,“ povedal Timotej Husár, šéf Únie hydinárov. Poľskí farmári mali pritom podľa niektorých slovenských zdrojov nakupovať mäsovokostnú múčku dokonca aj od Veterinárnej asanačnej spoločnosti v Mojšovej Lúčke.
„Mali sme len jednu poľskú objednávku, ale tá smerovala na ázijský trh. To, že tam odišla, potvrdzujú doklady veterinárneho lekára zo sloviského Koperu, ktorý zásielku kontroloval,“ vyhlásila konateľka VAS Mojšova Lúčka Alexandra Krajčíová-Orčíková. Slovenskí poľnohospodári podľa nej vôbec nemajú záujem o živočíšne múčky.
„Nechcú ich používať ani ako organické hnojivo, pretože je s tým spojený niekoľkoročný zákaz pastvy dobytka a pravidelné kontroly zo strany veterinárov. Aj to je dôvod, prečo takmer celá produkcia mäsovokostných múčok z Mojšovej Lúčky smeruje na export.“
Slovenská mäsovokostná múčka je podľa Orčíkovej kvalitnejšia ako poľská, a preto je drahšia. V Poľsku, kde na rozdiel od Slovenska chovajú milióny kusov ošípaných, hydiny a dobytka, majú takmer dve desiatky kafilérií, ktoré spracúvajú živočíšne odpady. „Vysoká konkurencia tlačí ceny živočíšnej múčky nadol a nie je dôvod na to, aby ju Poliaci nakupovali na Slovensku,“ myslí si Orčíková.
Od prvého januára 2014 bude v Európskej únii povolené skrmovanie mäsovokostnej múčky pre ošípané a hydinu. Kŕmne zmesi pre hydinu však môžu obsahovať len múčku zo zvyškov ošípaných a, naopak, ošípané bude možno kŕmiť len s krmivami s prídavkom múčky z hydiny. Má sa tak vylúčiť kanibalizmus, ktorý na Britských ostrovoch vyvolal chorobu šialených kráv. Dobytok tam vtedy kŕmili múčkami z dobytka.