Čím viac klesá podiel slovenských potravín na pulte, tým viac sa tejto témy zmocňuje politika, médiá, priživujú sa na nej rôzne agentúry a majstri kampaní, ale kde sú výsledky? Otázku nekladie nik iný, ako Stanislav Becík, predseda ZAD Dvory nad Žitavou. Má na ňu právo, pretože v Branove, dedine s 500 obyvateľmi neďaleko Nových Zámkov, premenil chradnúcu družstevnú farmu na Gazdovský dvor.
Takých fariem, aká je v Branove, sú na Slovensku stovky. No kým branovská žije, pretože je plná zvierat, ktoré už mladé pokolenie pozná zväčša len z obrázkov, väčšine ostatných zvoní umieračik. Slovenský vidiek akoby sa nevedel spamätať z transformácie družstiev a voľného obchodu s potravinami, ktorý vytlačil z pultov domácu produkciu a tisíce vidiečanov pripravil o prácu.
Znovuzrodený zabudnutý svet
Na to, ako rozhýbať domácu poľnohospodársku a potravinársku výrobu, existuje množstvo scenárov. Becík stavia na miestnej iniciatíve a podnikavosti, základom ktorej sú existujúce podniky a starostovia. Vraví, že ak sa krava raz do roka otelí, od prasnice sa vychová aspoň 20 prasiatok, od sliepky 80 kurčiat a ak moderný ovocný sad rodí už druhý – tretí rok po výsadbe, bol by v tom čert, aby sa nepodarilo v krátkom čase citeľne zvýšiť a spestriť domácu produkciu potravín.
Gazdovský dvor v Branove ukazuje, že nejde o fantazírovanie. Chovajú tu nielen kravy poskytujúce miestnym čerstvé plnotučné mlieko po 50 centov za liter či býčky, z ktorých je krehké hovädzie mäso. To sa predáva v balíčku po 5 až 10 kíl za výbornú cenu 5,5 eura za kilogram. Pomer hovädzieho predného a zadného je 40:60, presne ako na zvierati. V Branove si možno kúpiť aj vajíčka s nádhernými žĺtkami od sliepok, čo sa pasú v zelenom výbehu, alebo vám tu do 20 minút ošklbú kohúta, ktorý ešte pred chvíľou kikiríkal. Teraz v jeseni sú v kurze výkrmové kačice a husi, ale v ponuke sú aj kozie a ovčie syry, pretože na farme sa chovajú aj ovce a kozy. A pravdaže ošípané vrátane mangalice.
Vedúca dvora vraví, že v predajni sa otočí okolo 80 až 100 ľudí, ktorí pricestujú z Bratislavy aj zo Žiliny, a utratia minimálne okolo 20 eur. V ponuke sú výrobky s pravou chuťou a plus zážitok pre dospelých aj deti. Pretože na farme možno vidieť živé zvieratá, previezť sa na koči. V očiach starších akoby ožil zabudnutý svet ich detstva, v očiach detí sa virtuálna realita stáva hmatateľnou.
Vidiac obrovský záujem o produkty z Gazdovského dvora, Becík je presvedčený, že urobil krok správnym smerom a k tvorcom hospodárskych stratégií vysiela požiadavku, aby štát neváhal investovať do poľnohospodárstva, keď sa mu vracia z každých 50 investovaných centov jedno euro. Súhlasí, že treba dodržať deficit verejných financií na úrovní pod 3 percentá, ale keď sa každé investované euro vráti s násobkom, potom by poľnohospodárstvo a potravinárstvo malo dostať zelenú. Nielen zahraniční investori, ktorí pravidelne pýtajú od štátu úľavy.
Branovská farma to je dnes 16 nových pracovných miest pre ľudí s prevažne základným vzdelaním. Títo ľudia našli prácu a zárobky im umožnili, aby si začali robiť roky odkladané opravy domov či nákupy rôznych spotrebičov do domácností.
"Podporili sme domácu spotrebu, rôznych remeselníkov aj priemyselných výrobcov a dodávateľov služieb, lebo naši ľudia opäť pracujú, nevysedávajú v krčmách a nemíňajú podporu na lacné čučo, aby v ňom utápali svoj žiaľ z márneho života,“ hovorí Becík.
V hlave má plno nápadov, ako rozvinúť výrobu a spestriť ponuku produkcie. "Na jar som počul, ako sa ktosi chválil, že zamestná Rómov pri pestovaní cesnaku. Ten program odvial vietor, zato my túto jeseň vysadíme cesnak a poskytneme o rok prácu ďalším ľuďom na zeleninovej farme aj pri pestovaní papriky, špargle, melónov, cibule a tekvice, z ktorej vyrobíme olej,“ predstavuje rozvojové plány Gazdovského dvora Becík a pozýva na kontrolu svojho verejne vysloveného sľubu.
Úspešní si privstanú, pohodlní spia
Gazdovský dvor presiahol svojím konceptom čisto regionálny charakter – veď tu na jar vyliahli desaťtisíc húsat – tisíc si nechali na výkrm a zvyšok predali drobnochovateľom. Podobne postupovali v chove kačíc. Becíka však neuspokojuje jeho vlastný úspech, takých fariem, ako je branovská, je na Slovensku stále málo. Stále sa na čosi čaká, akoby na pokyn zhora. Lenže trh, tobôž keď nepozná hranice, žičí tým, ktorí sú aktívni.
Raz za štyri týždne býva na nitrianskom Agrokomplexe burza chovateľov. Becík je jej pravidelným návštevníkom. Kým Maďari prichádzajú na burzu s husami, kačicami a ostatným zvieratstvom už o piatej, domáci sa zjavia o dve hodiny neskôr. "Kto chce byť úspešný, musí si privstať, zdá sa, že ešte pohodlne spíme, a to nielen pokiaľ ide o burzu v Nitre, ale aj pokiaľ ide o úsilie rozhýbať vidiek a poľnohospodárstvo,“ myslí si Becík.
Menej rečí a viac skutkov, žiada tento muž, ktorý vraví, že ani obchodné reťazce nie sú neprekonateľný súper v súboji o zákazníka. "Lákajú ľudí na zľavy, ale čo nám bráni, aby sme ich ponúkli aj my? Našou prednosťou je absolútna čerstvosť a vysoká kvalita. Náš rezeň sa na panvici nescvrkne, ľudia to zistili a my z roka rok zvyšujeme predaj bravčoviny – vlani sme zabili 138 ošípaných, tohto roku to bude 350, možno 400 bravov. Ľudia chcú mäso, lebo vedia, od koho je, dožadujú sa zabíjačkových a iných regionálnych špecialít. Prečo sa nemôžu vydať touto cestou aj v ďalších dedinách?“ pýta sa Becík.
Myslí si, že oživenie vidieka by malo byť aj vecou starostov, ktorí by mohli rozhýbať k činu aj podnikateľov aktívnou komunálnou politikou v duchu hesla: vytváraš pracovné miesta, dostaneš úľavy na dani z nehnuteľností a z pôdy, žiješ ako farmár iba z rastlinnej výroby a myslíš len na svoje pohodlie, budeš platiť viac. A na centrálnej úrovni treba premýšľať, ako zjednodušiť prístup k pôde mladým ľuďom.
Krajina, to sú ľudia a vzťahy, ktoré sa vyvíjajú. Pohľad spoločnosti na potraviny sa mení – ak sa spotrebitelia spontánne dožadujú slovenských potravín, je to veľká šanca pre vidiek, ale pre vidiek činorodý.