Obchod s potravinami sa liberalizuje, vo všetkých vyspelých krajinách však základ ponuky tvoria domáce produkty. Na Slovensku sú v menšine. Prečo?
Podieľajú sa na tom viaceré faktory. Po roku 1989 spotrebitelia zatúžili ochutnať aj iné potraviny, aké im dlhé roky ponúkali domáci producenti. Odrazu si mohli nakúpiť to, čo bolo dlho podpultovým tovarom. Tu niekde sa začal strácať aj spotrebiteľský patriotizmus. Nástup obchodných reťazcov potom len naplnil očakávania spotrebiteľa a ich expanziu spotrebiteľ privítal, pretože sa už nemusel za „kvalitnými“ potravinami hnať do zahraničia. Škoda, že štátna správa a samospráva neodhalili, kam povedie rast reťazcov a v čase najväčšieho rozmachu neprijali účinné opatrenia na reguláciu výstavby obchodných domov pre obchodné reťazce. Otvorenie trhu a dovoz nových potravín priniesli silnú cenovú konkurenciu, na ktorú neboli slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia pripravení. V prvom rade nevedeli vyjednávať. Nepochopili, že len spojením sa vytvoria dostatočne silné a odbytu schopné obchodné spoločnosti. Ďalším vážnym problém bol technologický dlh v spracovateľskom priemysle, nedostatok investícií a slabá inovatívnosť výroby. Tieto nedostatky však v podstate pretrvávajú dodnes a významne sa podieľajú na nízkom zastúpení slovenských výrobkov na domácom trhu. Pravda je, že niektoré výrobné odvetvia sa už tak zdecimovali, že bude veľmi ťažké ich opäť postaviť na nohy.
Minister Ľubomír Jahnátek má ambíciu do konca tohto desaťročia zvýšiť zastúpenie slovenských potravín na zhruba 80 percent. Čo treba urobiť pre splnenie tohto programu?
Na splnenie tohto cieľa je nevyhnutné urobiť celý rad systémových a koncepčných krokov, ktoré si budú vyžadovať spoluprácu všetkých subjektov v rámci potravinovej vertikály. Na základe skúseností z rokovaní s obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi sme presvedčení, že základom úspechu tohto projektu je posilnenie odbytových ciest a hľadanie systému koncentrácie ponuky tovaru pre obchod. Nie nadarmo vo vyspelých európskych krajinách fungujú veľké odbytové združenia, ktorým však slovenskí farmári zatiaľ neprišli veľmi na chuť. Treba rešpektovať fakt, že obchodné reťazce potrebujú určite objemy dodávok tovarov a pokiaľ ich nebudú schopné nakúpiť v potrebnom množstve a kvalite od slovenských výrobcov, siahnu po zahraničnom tovare. Cestou pre slovenského spracovateľa je výroba potravín s vyššou pridanou hodnotou, pretože tie mu môžu priniesť aj väčšiu cenovú istotu.
Ako môže podnikateľom pomôcť štát?
V prvom rade opatreniami na podporu modernizácie potravinárskeho priemyslu v rámci nového programovacieho obdobia. Podpora by mala tiež smerovať na vznik alternatívnych odbytových ciest, vznik odbytových združení alebo iných zmluvných foriem spoločného odbytu v rámci opatrenia PRV, ktorým je spolupráca. Až zabezpečenie odbytu môže viesť k postupnému zvyšovaniu poľnohospodárskej výroby a k rozhýbaniu potravinárskeho priemyslu. Naplneniu stanoveného cieľa by veľmi pomohol aj spotrebiteľ svojím ráznejším dopytom po slovenských potravinách.
V ktorých druhoch potravín sme schopní najskôr zvýšiť domácu ponuku a pri ktorých a prečo to bude tvrdý oriešok?
Podiel predaja potravín pôvodom zo Slovenska na úrovni viac ako 60 percent v súčasnosti má mäsový, hydinársky, mliekarenský, mlynský a pekársky priemysel, ako aj cukrovarnícky, pivovarnícky a liehovarnícky priemysel. Tieto potravinárske odvetvia sú relatívne stabilizované a majú okamžitý potenciál na postupné zvyšovanie podielu predaja na domácom trhu. Samozrejme, pri produkcii mäsa je výroba limitovaná dostatkom zvierat a oživením chovov, čo nie je neriešiteľná úloha, pretože oživenie živočíšnej výroby patrí k prioritám ministerstva pri formovaní podpôr v rámci nového programovacieho obdobia. Najnižší podiel predaja slovenských výrobkov má cukrovinkársky priemysel (asi 22 percent) a za ním v tesnom závese konzervárenský, mraziarenský a tukový priemysel (29–43 percent). Nízky je podiel ovocia a zeleniny, čo má priamy súvis so spracovaním. Tieto výrobné odbory budú ťažším orieškom aj preto, že napriek vysokej nezamestnanosti je problém zohnať zodpovedných ľudí na prácu do špecializovanej rastlinnej výroby, na pestovanie ovocia a zeleniny. Tu najväčšiu nádej vkladáme do malých a mladých farmárov, ktorí by mohli týmto odvetviam dať so správnou podporou správny rozvojový impulz.
Slovensko takmer prišlo o niektoré potravinárske sektory – povedzme o konzervárensky, alebo prudko klesá výroba rastlinných tukov a olejov. Aká je perspektíva týchto odvetví?
Konzervárenský priemysel, ktorý prinášal na trh veľmi tradičné výrobky, doplatil predovšetkým na výrazný pokles pestovania ovocia a zeleniny na Slovensku a na výraznú cenovú konkurenciu podobných výrobkov z okolitých krajín, zvlášť z Poľska a Maďarska. Aj tu môže pomôcť technologická obnova a výroba inovovaných výrobkov. Obávam sa však, že predošlú pozíciu už konzervárenský priemysel v potravinárstve nezíska. Svoj podiel má na tom aj narastajúca ponuka čerstvého ovocia a zeleniny počas celého roka. Výroba tukov a olejov je určite jedným zo silných potravinárskych odvetví, na Slovensku mala veľmi pevné miesto. V tomto výrobnom odvetví sa však najvážnejšie prejavila internacionalizácia trhu so surovinou a jej cenová volatilita.
Niektoré slovenské výrobky sa už vyrábajú z dovozových surovín, hoci sami ich exportuje. Čo je príčinou tejto anomálie?
Veľmi zjednodušene – voľný trh, cenové výkyvy, nedostatočná úroveň zmluvných vzťahov, udržanie cenovej konkurencieschopnosti, ale aj vidina rýchleho zisku.
Ktoré potraviny možno spoľahlivo označiť za slovenské?
Spoľahlivo môžeme za slovenské označiť všetky potraviny, ktoré sa vyrábajú na Slovensku zo slovenských surovín, čo by bol ideálny stav. Preto aj v tomto označení sme museli hľadať kompromisy. Za slovenskú teda považujeme potravinu, ktorá okrem toho, že bola vyrobená na Slovensku, obsahuje 75 percent surovín domáceho pôvodu. Takáto potravina môže byť označená Značkou kvality SK, v prípade nadštandardných vlastností aj s prívlastkom GOLD. Pôvod surovín je to, čo odlišuje slovenskú potravinu od tej, ktorú by sme mali označovať ako „vyrobená na Slovensku“. Domnievam sa, že prednostne by sme mali spotrebiteľa viesť k tomu, aby hľadal na pultoch obchodov potraviny vyrobené na Slovensku, od slovenských výrobcov a s označením Značka kvality SK, pri ktorej majú záruku aj slovenskej suroviny.
Rezort podporuje spotrebiteľské povedomie o dobrej a nadštandardnej kvalite slovenských potravín udeľovaním Značky kvality SK. Ako ju vnímajú výrobcovia, ako obchodníci a spotrebitelia?
Značka kvality SK je jedinou značkou na Slovensku, ktorá garantuje kvalitu a pôvod suroviny, pretože jej udeleniu predchádza kontrola Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR a tieto potraviny sú kontrolované aj priebežne. Je potešiteľné, že výrobcovia vnímajú Značku kvality SK ako veľmi progresívny podporný nástroj a v poslednom čase sme mohli udeliť značku viac ako 160 novým výrobkom. V súčasnosti máme udelenú značku pre 626 výrobkov od 86 výrobcov. Značka bude tým silnejšia, čím viac potravín ňou bude označených. Jej udelenie je bezplatné, takže v prípade splnenia podmienok by slovenskí výrobcovia nemali váhať a mali by svoje výrobky do systému prihlásiť. Obchodníci Značku kvality Sk vnímajú ako jednu zo značiek na trhu, zatiaľ nepreferujú potraviny s týmto označením, ale po vzájomnej diskusii aj oni začínajú našu značku vnímať ako veľmi jednoduchý nástroj pre orientáciu spotrebiteľa. Od spotrebiteľov máme len najlepšie ohlasy. Značku kvality SK vnímajú ako symbol bezpečnosti, kvality a pôvodu potraviny. Svedčí o tom viac ako 5-tisíc podporovateľov na našej facebookovej stránke Značky kvality SK.