Čoraz viac potravín sa ponúka v akcii. Sú akciové mäso či výrobky rovnako kvalitné, ako keď sa predávajú za obvyklú štandardnú cenu?
Celkom určite predávame vždy tie isté výrobky bez ohľadu na to či sa predávajú v akcii. Pre zľavy nemeníme receptúry a zloženie výrobkov. Keby sme to robili, ľudia by na to rýchlo prišli a prestali by veriť značke Barón. Tlak na cenu sa stupňuje, ale to ešte neznamená, že budeme do výrobkov pridávať namiesto svaloviny balastné zložky alebo vodu.
Ak sa výrobky predávajú v akcii, keď cena nezriedka klesá aj o 20 až 30 percent, niekto tratí. Kto znáša zníženie ceny – obchod, spracovateľ alebo farmár?
Akciové predaje, na ktoré si spotrebitelia zvykli a často na ne vyložene čakajú, sú súčasťou konkurenčného boja medzi obchodníkmi, ale aj výrobcami navzájom. Spravidla sa na akciu skladajú všetci, teda niečo spustí z ceny obchod, niečo mäsiar a niečo dodávateľ suroviny. Kaď sa rozhodneme ísť do akcie, chceme si upevniť postavenie na trhu a získať nových spotrebiteľov, presvedčiť ich, že si môžeme dovoliť takýto ústretový krok a garantovať popritom stopercentnú kvalitu.
Veria ľudia reklame, ktorá propaguje potraviny?
Ako sa to vezme. Môžete výrobok predstaviť v ružových farbách, ale napokon rozhoduje osobná skúsenosť spotrebiteľov. Neinvestujeme do bilbordov ani do televíznej reklamy, ale radšej do ceny prostredníctvom akcie. Podotýkam, že za každých okolností musí výrobok spĺňať vysoké očakávania zákazníka. Je to vec stratégie, ktorú si vyberiete pri získavaní spotrebiteľa. Nepochybujem, že ideme správnou cestou, pretože výroba neklesá, ale stúpa, a to nielen zásluhou akcií. Rozhodujúce objemy mäsa a výrobkov predávame za plné ceny.
Nedávno sa uskutočnil prieskum vzťahu spotrebiteľov k slovenským potravinám. Ukázalo sa, že Slováci jednoznačne preferujú domáce mliečne a mäsové produkty. Čím to je?
Napriek tomu, že sa slovenské stravovacie zvyklosti za posledných dvadsať rokov menia, isté veci sú nemenné. Sme národ, ktorý napriek rastúcej spotrebe hydiny miluje bravčové mäso. Je to vec tradície a národnej chuti. Naše výrobky sa opierajú o tradičné receptúry, pretože ľudia veria tomu, čo poznajú a cenia si vyrovnanú kvalitu. Rastúci dopyt po slovenských výrobkoch súvisí aj s množstvom rôznych potravinových káuz a ich medializáciou. Dnes nikomu nevnútite svoju produkciu. Predávame ju preto, lebo ľudia si žiadajú výrobky, kde nájdu optimálny pomer ceny a kvality a kde majú záruku, že produkt je stopercentne zdravotne neškodný. Preto denne vyexpedujeme 100 až 150 ton mäsa a výrobkov. Okrem toho sa začína pozitívne prejavovať aj propagácia slovenských potravín, hoci keď si ju porovnám s kampaňami v Česku, mohla by byť ešte intenzívnejšia.
Na čom je postavená vaša mäsiarska koncepcia?
Som vyučený mäsiar a človek s bohatými skúsenosťami z obchodu s mäsom. Mäso je živý produkt a vyžaduje si poctivý prístup. Túto zásadu mi vštepil môj mäsiarsky vzor Viliam Novotka, predstaviteľ starej mäsiarskej školy. Onedlho oslávi osemdesiatku, ale stále sa s ním radím a držím sa časom preverených receptúr. Novotka je skutočný pán mäsiar. Keď sa pred časom objavili díleri ponúkajúci rôzne umelé aromatické prísady do mäsových výrobkov, vyhnal ich z firmy. Novotkovo aj moje krédo znie, nikdy si nevoľ ľahšiu cestu odporu, tá v mäsovýrobe vedie do záhuby.
Niektoré mäsové výrobky stratili v posledných rokoch kredit. Nepatria medzi ne len párky, ale aj šunka. Prečo?
Pretože niektorí výrobcovia oklamali zloženie oboch výrokov. Pred časom navštívil naše prevádzky mäsiar od konkurencie a po prehliadke mi vraví: Tóno, ešte som nevidel v brandži niekoho, kto by sa tak mackal s mäsom, ako to robia u vás. Nuž s mäsom sa treba naozaj pohrať, venovať mu čas a pokiaľ ide o výrobky, držať sa preverených receptúr. My vychádzame zo starej hrubej "červenej“ knihy receptov. Ide o receptúry používané ešte pred rokom 1989. Nešvindľujeme ani pri šunke, ani pri párkoch. Neviem, čo je to hydinový separát, nemám potrebu nakupovať tento u niekoho zrejme štandardný prídavok do párkov.
Ako teda vyzerá poctivá výroba?
Spočíva v návrate k starostlivému výberu surovín, v zníženom počte a množstve prísad, v znížení podielu vody v šunke. V tom je podstata toho, čo robí šunku naozajstnou lahôdkou.
Váš mäsokombinát je vybavený špičkovou technológiou, ale žiaden stroj nenahradí ruky šikovného mäsiara. Fabrika rastie, máte dosť kvalifikovaných pracovníkov?
Nie a je to čoraz väčší problém. Zamestnávame ľudí z celého Slovenska, pracujú u nás už aj Rumuni i Vietnamci. Musíme brať aj cudzincov, inak by sme nestíhali plniť objednávky. Domácim sa do mäsokombinátu veľmi nechce. Poslali sme pracovné ponuky do tradičných slovenských mäsiarskych miest ako Rimavská Sobota, Lučenec a Humenné, kde sa prepúšťalo, a po mesiaci mi odpísali z tamojších úradov práce, že na ponuku nik nereagoval. Priamo z púchovského regiónu nám ponúkol úrad práce 50 ľudí. Keď sme ich zoznámili s pracovnými podmienkami, vybrali sme horko-ťažko 20 ľudí, hoci sme potrebovali 36. Pritom sme ponúkli adeptom o zamestnanie rôzne výhody, počnúc bezplatným stravovaním a končiac možnosťou rastu, štartový plat vyšší ako minimálna mzda, ale zdá sa, že niektorí ľudia jednoducho prišli o pracovné návyky.
Je to plošne také zlé?
Zrejme nie, pretože keď skončila mäsiarska spoločnosť v Zbrojníkoch, prišla k nám celá partia z "rozrábky“ mäsa. Ale celkove je o dobrých mäsiarov a jednotlivé profesie núdza.
Nespolupracujete so školami, ktoré by vám pomohli vychovať odborný dorast?
Nadviazali sme kontakt a spoluprácu s odbornou strednou školou v Púchove. Stretli sme sa s vedením školy, sľúbil som, že prídem na besedu. Čelíme však konkurencii atraktívnejších odborov, v Púchove a okolí sú priemyselné podniky, ktoré sa zdajú mladým atraktívnejšie. Ja však tvrdím, že poctivá potravinárska výroba má perspektívu a ľudia istú prácu, pretože jesť sa bude vždy, či je konjunktúra, alebo kríza. V tom je istota potravinárskej profesie.
Aké sú možnosti rastu vo vašej firme?
Pre ľudí, čo sú ochotní pracovať, veľké. Pochádzam z malej obce Borčice. Jeden z tunajších občanov sa informoval, či nemáme prácu pre syna vysokoškoláka, absolventa nitrianskej SPU. Priviedol so sebou aj priateľku. Absolvoval školenie v Nemecku a dnes je už na pozícii zástupcu majstra. Máme záujem o mladých ambicióznych ľudí. Sú budúcnosťou firmy.
Ak hovoríte o budúcnosti, čo si myslíte o potravinovej sebestačnosti?
Realitou je to, že máme len zopár slovenských dodávateľov suroviny, väčšinu mäsa dovážame z Nemecka, Francúzska a zo Španielska, občas z Rakúska. Chápem poľnohospodárov, pokiaľ ide o ich požiadavky na stabilitu cien, ale trh je rozkývaný a cenu netvorí Slovensko, ale západná Európa. Naša konkurencia sa začína od ceny suroviny, nemôžeme nakúpiť mäso o 30 centov drahšie, keď presne o toľko lacnejšie ho ponúka zahraničie.
Aké sú cenové vyhliadky do konca roka?
Momentálne registrujeme mierny pokles cien na zahraničných trhoch, ale nie sme si istí vývojom cien povedzme už o ďalšie dva týždne. Všetci mäsiari už žijú prípravou vianočných špecialít, dopyt po mäse rastie. A to sa prejaví aj na cene vianočných výrobkov. Predpokladáme, že v porovnaní s tohtoročnými veľkonočnými sviatkami dôjde zrejme k 5– až 7-percentnému rastu cien. Ale nemusí to byť úplne presný odhad. Obchodné reťazce súperia o zákazníka aj vyhlasovaním akcií, takže práve akcie môžu utlmiť do istej miery predpokladaný rast cien.
Anton Fabuš (60) je úspešný slovenský mäsiar. Vyučil sa v Žiline a potom pracoval v predaji mäsa. Po revolúcii vybudoval sieť predajní mäsa, neskôr úspešne podnikal v myjavskom mäsokombináte. Predal ho ružomberskému podnikateľovi M. Fiľovi a v minulom desaťročí spolu s rodinnými príslušníkmi začal modernizovať Púchovský mäsový priemysel. Dnes patrí k najväčším spracovateľom mäsa na Slovensku. Zamestnáva 400 ľudí. Onedlho si v Miláne prevezme cenu za najlepšieho podnikateľa v regióne strednej Európy.