Ide o najvyššiu októbrovú cenu za posledné roky, čo dokazujú aj údaje Štatistického úradu SR. Výhodnejšie sa dajú zemiaky nakúpiť len v akciách, ale ide o voľne ložené hľuzy predávané po 45 centov za kilogram. Za historickým zdražením zemiakov je neúroda v celej Európe. Chýba 15 až 20 percent obvyklej úrody.
Slovenské obchody síce zásobujú domáci pestovatelia, ale tí podobne ako Nemci či Česi zobrali v porovnaní s vlaňajškom takisto nižšiu úrodu. A keďže nedostatok nedokážu vykompenzovať inokedy silné zahraničné dodávky, premietol sa do cien. Tie sú vysoké od leta a nič na tom zásadne nezmenila ani jeseň.
„Kto chce usporiť na zemiakoch, mal by využiť novembrovú ponuku. Do obchodov sa tlačí produkcia pestovateľov, ktorí nemajú sklady, čo sa prejavuje v krátkodobom znížení cien,“ povedal prezident Zväzu zemiakarov Viliam Bezák. Celkovo sú však zemiaky drahé, pretože v tradičných oblastiach ako Spiš či Liptov klesli úrody o 50 percent, čo nedokázali nahradiť ani producenti z juhozápadu Slovenska, ktorí pestujú zemiaky pod závlahou.
Slovensko vydrží s vlastnými zásobami zemiakov podľa odhadu jedného z pestovateľov farmára Zdenka Černaya do februára až marca. Potom sa budú zemiaky dovážať. To sa prejaví na raste cien už po Novom roku, keď farmári očakávajú, že im obchod priplatí za zemiaky najmenej päť centov za kilogram. V praxi to môže znamenať, že zemiaky budú na pulte atakovať cenu okolo jedného eura, možno aj viac.
Naposledy kupovali slovenskí spotrebitelia drahé zemiaky v sezóne 2010/2011 a predtým v ročníku 2006/2007. Obyvateľstvo zakaždým reagovalo na zdraženie zemiakov zvýšeným nákupom buď ryže alebo cestovín. „Nemyslím si, že ceny zemiakov porastú úplne do neba, pretože balíček kvalitných cestovín je alternatívou pre spotrebiteľa a zároveň brzda pre draženie zemiakov,“ predpokladá možný vývoj cien a správanie spotrebiteľov Viliam Bezák.
V každom roku s drahými zemiakmi obyvateľstvo výrazne znižovalo ich spotrebu, aby ju vzápätí zvýšilo v nasledujúcom roku, keď nadúroda priniesla pokles cien. Typickým príkladom bol rok 2010, keď ročná spotreba klesla na historické minimum len 47,6 kilogramu zemiakov na obyvateľa, ale o rok nato už dosiahla 49,5 kilogramu.
Celkove však spotreba zemiakov na Slovensku trvale klesá. Kým v roku 1990 sa priemerne na obyvateľa skonzumovalo 86 kilogramov, teraz je to takmer o 40 kíl menej. Táto spotreba sa už nepozdáva ani lekárom, pretože odporúčaná dávka je v rozmedzí 76 až 85 kilogramov zemiakov na hlavu do roka.
Za klesajúcou spotrebou zemiakov je viacero faktorov. Ľudia za posledných dvadsať rokov menia na jednej strane stravovacie návyky, uprednostňujú pohodlnejšie polotovary a zároveň citlivejšie reagujú na každé zdražovanie potravín. Za posledných 24 rokov klesla na Slovensku trojnásobne výmera zemiakov, keď sa v posledných rokoch pestujú už len na ploche 9-tisíc hektárov.
Na pokrytie spotreby konzumných zemiakov to v priemernom klimatickom roku postačuje. Slovenskí pestovatelia však stále čelia silnému tlaku obchodníkov, ktorí podľa zemiakara Viliama Bezáka využívajú každú lepšiu úrodu na prudké stlačenie cien domácim pestovateľom. Tí nedokážu potom odolávať konkurencii bohatšie dotovaných zahraničných farmárov, čo v konečnom dôsledku destabilizuje trh aj ceny.
Bezák odhaduje, že na budúci rok sa môže najmä v strednej a východnej Európe zvýšiť plocha pestovaných zemiakov. Nepredpokladá však prudký rast výmer, pretože aj sadiva sa urodilo menej a bude drahšie ako tohto roku.