Vajcia sa dnes nakupujú ako hociktoré iné potraviny v obchodoch. Ponuka, počnúc baleniami a pokračujúc obsahom, je veľká a kupujúci, najmä mladí spotrebitelia, sa v nej prestávajú orientovať. Nehovoriac o tom, že okolo vajec panuje veľa rôznych mýtov. Moderná lekárska veda síce rozbila legendu o tom, že vajcia sú zdrojom cholesterolu, ktorý ľudí potichu zabíja, ale mnohí stále kupujú vajíčka s rozpakmi.
Najradšej by všetci chceli vajcia, aké produkovali v blahej pamäti ich starí či prastarí rodičia. Lenže tam, kde na dedinách stáli kuríny, sú dnes okrasné záhrady. A hoci mnohé družstevné dvory sú spustnuté a mohli by slúžiť na chov nosníc vo výbehoch, väčšina podnikateľov sa doň príliš nehrnie. V obchode s vajcami víťazí tak ako pri iných potravinách ten, kto ponúkne lepšiu – rozumej nižšiu – cenu. Aj v tzv. priemyselnej výrobe vajec vládne konkurencia, aká tu roky nebola – na slovenský trh sa dostávajú lacné poľské vajcia, neraz zabalené do slovenských obalov, ale vyrobené na farmách, ktoré dostali výnimku na produkciu vajec na tzv. priemyselné použitie.
Všímajme si teda pri nákupoch, po akých vajíčkach a v akých obaloch vlastne siahame. Potom sa nestane, že kúpime vajce, ktoré prevandrovalo stovky kilometrov a má najlepší čas spotreby, teda čerstvosti, za sebou.
Najlacnejšie bývajú spravidla vajcia balené po 30 kusov v tzv. preložkových obaloch. Ide o najľahšie vajcia triedy S, ktoré vážia 42 až 52 gramov. Obyčajne sú šikovne potiahnuté fóliou a ťažko identifikovať nápis krajiny, z ktorej vajcia pochádzajú. Vajíčka však často pochádzajú z Poľska a majú za sebou štrapáciu dlhej cesty.
Pravda, veľké tridsiatkové balenie sa dnes už príliš nenosí. Kým v minulosti bolo bežné, že v chladničke či studenej komore bolo v zásobe aj 60 vajec, súčasné gazdinky uprednostňujú menšie šestkové alebo desiatkové balenia. Vysvetlenie je jednoduché, v domácnostiach sa menej varí a pečie, nedeľné koláče, rôzne piškótové maškrty s letným či jesenným ovocím, do ktorých padlo vajec neúrekom, sa už nerobia, pretože rodiny chodia na výlety a ženy sa venujú iným aktivitám, ako behaniu okolo sporáka.
Lenže z času na čas každý dostane chuť na jedlo, ktoré sa bez vajec nezaobíde. Dobré je teda kúpiť si vajcia v triede M, ktoré garantujú väčší objem bielka aj väčší žĺtok. Už dobré štvrťstoročie obchádza slovenské gazdinky predstava, že vajcia s hnedou škrupinou majú žĺtok výrazne tmavší ako vajíčka s bielou škrupinou. Biela škrupina sa stala symbolom priemyselne chovaných nosníc a hnedá škrupina doma chovaných sliepok.
„Neviem, kde sa vzala táto ilúzia, ale pretrváva dodnes a podriadili sa jej aj chovatelia nosníc, ktorí chovajú radšej sliepky s hnedým perím ako s bielym," hovorí riaditeľ spoločnosti Novogal Ladislav Birčák. Medzi vajcami nie je žiaden rozdiel, až na to, že biele nosnice sú produktívnejšie ako hnedé.
Z hľadiska kvality samotného vajca je oveľa dôležitejšie, ako sú chované a čím sú kŕmené samotné sliepky. Ak je na obale označenie 01, znamená to, že vajce pochádza od sliepky z voľného výbehu, 02 znamená farmu s podstielkou a 03 obohatenú klietku, teda klietku, ktorá zaručuje nosnici dostatočný životný priestor.
Ak si myslíte, že najlepšie sú vajíčka z voľného výbehu, nuž aj tu musíte rátať s istými rizikami, napríklad s tým, že sliepka čelí parazitovi čmelíkovi. No veď aj naše babičky chovali sliepky, ktoré sa voľne pohybovali po dvore. Vajíčka z podstielkového chovu mohli mať kontakt s trusom sliepok, vajíčkam z obohatenej klietky tieto dve nebezpečenstvá nehrozia.
Kvalita samotného vajca výrazne závisí od krmiva. Tzv. omega vajcia boli kŕmené zmesami, ktoré zaručujú zvýšený obsah cenných omega 3 mastných kyselín. Cereálne vajcia zasa zniesli sliepky, ktorým dožičili nielen pšenicu, ale aj jačmeň, kukuricu, proso a ovos. Každá z obilnín podaruje vajíčku nejakú cennú látku, kukurica garantuje výrazne žltý žĺtok. Nie je to zlá voľba. Občas sú na trhu tzv. selénové vajíčka, súčasťou kŕmnej zmesi je selén, látka s protirakovinovým účinkom.
Predávajú sa aj biovajcia, takéto sliepky konzumovali biokrmivá, spravidla ich museli doviezť zo zahraničia. Premieta sa to aj do ceny samotných vajec, stoja o 50 aj 100 percent viac ako vajcia z tzv. konvenčných chovov. Na Slovensku sa však hnoja polia striedmo, časy, keď sa dávalo 250 kilogramov čistých živín do hektára, sú minulosťou. Dávka hnojív klesla takmer o polovicu, čo znamená, že krmivo spĺňa vysoké bezpečnostné a zdravotné štandardy.
A ešte jedno upokojujúce konštatovanie: z hľadiska chemického zloženia niet rozdielu medzi vajcami pochádzajúcimi z voľného výbehu, podstielkovými vajcami či vajcami znesenými v obohatených klietkach.