Aj ľudia sú rovnakí a predsa iní. Ak vyrastú v nejakom regióne, zvyknú si na tamojšiu chuť ovocia, zeleniny a vôbec jedla. Formuje ju prostredie, pestovateľská či chovateľská a nadväzne gastronomická tradícia. Prostredie, to je samozrejme pôda, horninové podložie, ale aj ľudia a ich zvyklosti, fortieľ obrábať pôdu a rastliny, umenie spracúvať plody ovocia, zeleniny, mlieko, mäso po svojom.
Zoberme si Francúzsko. Burgunďania sa s vinohradníkmi z Bordeaux nikdy nezhodnú, ktoré červené víno je lepšie. Prví tvrdia, že celkom určite to bude ich jemný Pinot noir, kým ľudia z Bordeaux nedajú dopustiť na štvoricu veľkých červených odrôd na čele s Cabernetom Sauvignonom, Merlotom, Petit Verdot.
Pravé červené francúzske víno si môžete dopriať aj u vás doma. Nájdete ho tu.
Aj na Slovensku je to tak ako vo Francúzsku: čo región, to iné prejavy vína, ovocia, destilátov. Sú to práve prívlastky ako malokarpatský, liptovský, gemerský, tokajský, šarišský, ktoré okamžite vymedzujú potravinu a jej charakteristiku.
Tradícia regionálnych potravín bola vždy veľmi silná. Potom prišlo obdobie socializmu, ktoré prinieslo industrializáciu poľnohospodárstva a potravinárstva a stieranie regionálnych rozdielov v potravinách jednotného strihu. Dnes sa opäť vraciame aj pod tlakom globálnej výroby potravín v réžii nadnárodných spoločností k svojim koreňom.
V Gemeri a Malohonte si ako jedni z prvých uvedomili, čo znamená vytvorenie silnej regionálnej značky. Za iniciatívou stáli jednak miestne akčné skupiny, jednak agilní poľnohospodári a potravinári. Napríklad družstvo OVD Gemerprodukt Valice predáva ovocie a zeleninu s vizitkou, že bolo dopestované v Gemeri a Malohonte.
Značka sa prekvapujúco rýchlo ujala. V regióne, kde bola vždy silná pestovateľská tradícia, za posledné dve desaťročia došlo k prudkému poklesu ovocinárskej a zeleninárskej výroby. Vo chvíli, keď sa zdalo, že úpadok nemá konca, prišlo družstvo Gemerprodukt na trh s produkciou, ktorá zdôraznila miestny pôvod.
Bol to zásah do čierneho, nielen preto, že ľuďom pripomenul: Nezabudli sme pestovať ovocie a zeleninu, ktorá nám chutila a na ktorú sme boli pyšní. Družstvo vložilo ovocie a zeleninu do obalov, ktoré dávali na známosť, odkiaľ plody pochádzajú. Stavilo na čerstvosť a sviežosť plodov, ktoré jasne vyhrávali nad dovážanými jablkami, marhuľami, broskyňami. Ovocné šťavy z Gemerproduktu neboli chemicky konzervované a pochádzali zo sadov s integrovanou ochranou.
Na trhu sa objavili vína zriedkavých odrôd ako je Muškát žltý, Furmint či Lipovina. Nielen v Tokaji, ale aj vo Valickej doline vytvárajú tieto odrody cibéby, čo umožňuje dorobiť vzácnu Valickú zlatú putňu. Už tento názov odkazuje na jedinečnosť územia, kde sa víno narodilo. Za úspechom stoja vždy ľudia. Impulz k prebudeniu Gemera a Malohontu vyslali prostredníctvom Gemerproduktu poľnohospodári telom a dušou a veľkí lokálpatrioti František Tóth a Ján Balogh.
Ak ste dostali chuť na dobré víno, ponuku sladkých aj suchých slovenských vín si môžete objednať tu.
Majú čoraz viac nasledovníkov, veď s odkazom na Gemer a Malohont sa začínajú ponúkať na trhu med, rôzne mliečne a mäsové produkty. Konečne prichádzame na to, ako dôležitý je pôvod výrobkov i geniálne receptúry predkov. Adresnosť je opakom anonymity a ľudia chcú vedieť čo a od koho, túžia ochutnať špeciality regiónov. Je to správna cesta.