"V septembri infláciu na prvý pohľad ťahali nahor skôr ponukové ako dopytové faktory. Ďalej sa mierne zrýchľoval medziročný rast cien potravín, napriek silnému bázickému efektu pri cenách masla. Mierne prekvapil aj rast regulovaných cien elektriny, ktorý zvyčajne pozorujeme až na začiatku roka.
Na prvý pohľad prekvapila aj dopytová inflácia, ktorá sa v septembri už ďalej nezrýchľovala, bližší pohľad však ozrejmuje, že dôvodom boli najmä klesajúce ceny súvisiace s dovolenkami (letenky, dovolenkové zájazdy). Naopak, potvrdil sa pretrvávajúci rast cien pohonných látok, avšak pomalší ako pred rokom, a tak sa dynamika ich medziročného rastu spomalila," spresnil.
„Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch by sa medziročná inflácia mala nepatrne spomaľovať k úrovni 2,5 % na konci roka, a to najmä pod vplyvom vyprchávajúceho efektu minuloročného dramatického zdraženia cien masla a neskôr aj vajec. Bázicky efekt by však mohol pomáhať zmierňovať dynamiku medziročného rastu aj pri cenách pohonných látok. Protichodne by mala naďalej pôsobiť najmä dopytová inflácia, ktorá by sa mala aj v nasledujúcich mesiacoch pozvoľna zrýchľovať pod tlakom dynamicky rastúcich miezd a spotreby domácností,“ myslí si Koršňák.
Podčiarkol, že v samom závere roka, respektíve na prelome rokov, by sa do cien potravín už postupne mohli začať premietať vyššie ceny obilnín v dôsledku sucha v Európe (najmä západnej Európe) a očakávané zmierňovanie medziročného rastu cien potravín v dôsledku bázického efektu (maslo, vajcia) by tak mohli predsa len spomaľovať, až zastaviť.
„V budúcom roku by ceny potravín mohol zvýšiť aj aktuálne v parlamente schvaľovaný nový odvod obchodných reťazcov. Ide o nepriame zdanenie spotreby a jeho efekt by mal byť podobný, ako keby sa zvýšila DPH o 2,5 %. Dá sa predpokladať, že z veľkej časti tento náklad obchodné reťazce prenesú na koncového zákazníka, najmä v prostredí zvýrazňujúcich sa dopytových tlakov na infláciu. Nový odvod (ak bude schválený) by tak mohol celkovú infláciu v budúcom roku zvýšiť až o 0,4 percentuálneho bodu a tá by sa tak mohla dostať nad 3 %. Rýchlejší rast cien potravín by pritom zasiahol najmä nízkopríjmové domácnosti či domácnosti dôchodcov, ktoré vykazujú vyšší podiel potravín v ich spotrebnom koši,“ dodal Koršňák.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej v tomto roku vidieť nárast cien služieb, ktorý odzrkadľuje zlepšujúcu sa situáciu na trhu práce a následne vyšší disponibilný príjem domácností. „Okrem toho infláciu ťahajú aj ceny potravín a energií a palív, ktoré reagujú na vyššiu ceny ropy. Očakávame, že inflácia by v tomto roku mohla dosiahnuť priemer 2,6 %,“ doplnila Muchová.
Spotrebiteľské ceny sa v septembri 2018 v porovnaní s augustom 2018 v úhrne zvýšili o 0,1 %. V septembri 2018 v porovnaní so septembrom 2017 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,7 %. V priemere za deväť mesiacov 2018 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2017 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,6 %.