MňamFest: Festival zbližujúci mesto a vidiek

, 26.10.2019 06:00
krava, dojenie, dojička
MňamFest je testovacím miestom potravinárskych inovácií. To, čo zachutí tisíckam jeho návštevníkov, sa potom vydáva nielen na regionálny, ale aj slovenský trh. Autor: ,

Na začiatku boli spory o cenu mlieka a na konci zrod jedného z najpopulárnejších slovenských festivalov MňamFest Bánovce nad Bebravou. Pred desiatimi rokmi ho založili poľnohospodári a potravinári z okresu, v ktorom sa niva Bebravy vlní a dvíha do oblých pretiahnutých vŕškov lemovaných panorámou modrastých hôr.

V tomto poetickom priestore nachádzame jedny z najlepšie hospodáriacich podnikov Slovenska, s mliekarňou, ktorej produkty pozná celá krajina. Rodí sa tu šťavnaté ovocie a vzniká množstvo potravín s nenapodobiteľnou chuťou každej doliny. Ožili v nich už zabudnuté receptúry alebo boli vyvinuté úplne nové.

Keď v roku 2009 vyvrcholila mliečna kríza, stláčajúca ceny mliečnym farmárom, rozsekli spor o ceny Štefan Petrík, vyjadrujúci názory poľnohospodárov, a vtedajší riaditeľ bánovskej Milsy Stanislav Voskár zmierom, aký na Slovensku nemal obdobu. Zakopali vojnovú sekeru a rozhodli sa zvýšiť predaj mlieka a mliečnych výrobkov a spolu s nimi aj ostatných potravín zorganizovaním potravinového festivalu. Nazvali ho MňamFest. Našli na ňom najlepšieho spojenca slovenských poľnohospodárov a potravinárov – spotrebiteľov.

Festival dobrého života

Posledných desať rokov v Bánovciach a okolí jeseň neomylne otvára MňamFest. Hlavné námestie pod vežou kostola a ďalší priľahlý priestor sa z noci na ráno zmenia. Objavia sa tam dve tribúny, na ktorých od sobotňajšieho rána až do večera vyhráva muzika, z nespočetného množstva stánkov sa šíri vôňa pečených klobás, opekaného prasiatka, vola a grilovaných kurčiat. Vinohradníci z Pezinka nalievajú burčiak, tetky bylinkárky ponúkajú medicínu na každú chorobu, vrátane byliniek na stopercentný sex.

To však nie je všetko, akýsi obranný val festivalu tvorí poľnohospodárska technika, akú ľudia vidia od jari do jesene na poliach. Postávajú okolo nich rodičia prevažne s chlapcami, ktorí sa hrnú do kabín traktorov, kombajnov, postrekovačov. Stoh vytvorený z obrích balíkov slamy slúži šarvancom ako horolezecký svah a ohrady s kozami, koňmi, so sliepkami, s kohútmi, kačicami a kozami sú obliehané malými chovateľmi. Paráda, aká sa vidí len raz do roka.

Na MňamFeste jednou ranou zabili hneď niekoľko múch. Urobili skutočnú ľudovú veselicu, nahrádzajúcu dožinky, ktoré sa z dedín už vytratili. Súčasne naservírovali ľuďom nepreberné množstvo čerstvých potravín a jedál, ktoré ukazujú ľuďom, že jesť možno aj lepšie – pestrejšie, chutnejšie a zdravšie, ako je obvyklé v stereotypnom režime všedných dní. Najmä však festival nevtieravo rozprúdil komunikáciu medzi poľnohospodármi a potravinármi a spotrebiteľmi.

Štefan Petrík spomína, že počas prvého festivalu hostili ľudí dobrotami z 35 stánkov, ponuku tvorili tradičné guľáše, držkové polievky, zabíjačkové a mliečne špeciality. Dnes je to skutočný gurmánsky festival, počet vystavovateľov stúpol takmer päťnásobne a register vystavovaných a predávaných potravín, nápojov, ovocia, zeleniny, medu, lekvárov, džemov a byliniek dokáže uspokojiť nároky každého návštevníka.

Stanislav Voskár, dnes predseda Slovenského mliekarenského zväzu, nezabudne pripomenúť, rolu mesta. Festival vyrástol do súčasnej podoby aj vďaka pochopeniu radnice, ktorá od prvej chvíle, bez ohľadu na to, kto stál na jej čele, mala pochopenie pre organizáciu podujatia.

Všimli si to aj v centre politickej a štátnej moci a takisto aj v ústredí roľnícko-potravinovej samosprávy. Na MňamFest chodia pravidelne, aby vzdali hold nielen miestnym organizátorom, ale sami načerpali inšpiráciu. Slovensko, ktorého sebestačnosť v produkcii potravín upadla, potrebuje takéto podujatia, aby si, ako povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná, ľudia uvedomili kvalitu potravín a cielene ich nakupovali. Je to najlepší spôsob, ako podporiť výrobu domácich potravín.

Zabudnuté aj nové chute

Na MňamFeste možno nájsť viaceré unikátne potraviny, ktoré tu zažívajú premiéru. Ak ľuďom zachutia, začínajú ich potom vyhľadávať buď v klasických sieťach potravín, alebo neváhajú cestovať za ich výrobcami. PD Brezina Pravotice ponúklo napríklad mäsové špeciality z diviny. Družstvo má vlastnú mäso-prevádzku a dobre spolupracuje s poľovníkmi. Cestu k zákazníkom skrátilo predajom z dvora, jednak má vlastnú kamennú, jednak aj mobilnú predajňu.

Štefan Petrík, inak riaditeľ agilnej poľnohospodárskej spoločnosti MVL Agro, dáva do pozornosti na Slovensku ojedinelý produkt, mlieko označené kódom A2. Ide o vzácnu formu mliečnej bielkoviny, ktorá vznikla pri vývoji plemien dobytka mutáciou génov. To však nie je všetko, družstevníci v Slatine nad Bebravou, ktorí sú producenti tohto mlieka, chovajú kravy na vápencových lúkach. Keďže ich chotár je súčasťou chráneného vodného zdroja, hospodária ekologicky.

Hoci na Slovensku v posledných rokoch spotreba mlieka a mliečnych výrobkov stúpla, samotného mlieka sa pije menej a menej. Je to už len čosi okolo 50 litrov mlieka. A to aj kvôli tomu, že mnohí ľudia majú problém so štiepením laktózy. No mlieko s betakazeínom A2 je stráviteľné aj pre týchto spotrebiteľov.

MVL Agro, ktoré vstúpilo do slatinského družstva, teraz rokuje o tom, aby sa vzácne mlieko prostredníctvom mliekarne Rajo predávalo aj v Bratislave Dôležité je však ešte niečo. Pod značkou Moja kravička sa nepredáva len toto mlieko, ale vyrába aj tvrdý zrejúci syr, porovnateľný kvalitou s obdobnými produktmi švajčiarskych syrárov.

MňamFest sa tak stáva svojráznym testovacím miestom potravinárskych inovácií. To, čo zachutí tisíckam jeho návštevníkov, sa potom vydáva na trh nielen regiónu, ale aj ďalej za jeho hranice.

Mnohorakosť podnikania

MňamFest zároveň ukazuje, že slovenské potravinové hospodárstvo potrebuje výrobcov všetkých podnikateľských foriem.

„Pre napĺňanie potrieb trhu musia existovať malí, strední aj veľkí hospodári,“ povedal Miroslav Maxon, predseda Trenčianskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Spolupráca malých a veľkých hospodárov urýchli stabilizáciu poľnohospodárstva a umožní s citom pre životné prostredie obrábať pôdu vo všetkých chotároch.

Spotrebitelia poznajú len dobrých výrobcov potravín, hovoriť o veľkých podnikoch a ľuďoch, ktorí stoja za ich rozvojom, ako o agrobarónoch, je podľa Maxona nepatričné. Veď práve tieto podniky prispeli k stabilizácii výroby mlieka, cukrovej repy, teda komodít, kde je ešte Slovensko sebestačné.

„Hovorme o spolupráci a v súvislosti s budúcnosťou rozvíjajme redistributívne platby, ktoré môžu pomôcť ekonomike menších fariem. Jednostranné stropovanie nie je riešením pri prevažujúcom veľkovýrobnom modeli podnikania na Slovensku, ktorý vznikol v dôsledku povojnového vývoja,“ konštatoval Maxon.

MňamFest odhalil rôzne stránky podnikania na pôde. Už aj na vidieku začínajú prekážať farmy s dobytkom, ovcami a ošípanými, a to najmä mladšej generácii alebo ľuďom, ktorí sa presťahovali do dedín z miest. Lenže kde, ak nie v dedinách s vybudovanou a priebežne obnovovanou infraštruktúrou živočíšnej výroby sa majú produkovať potraviny, ktoré ľuďom, ako ukázal jubilejný MňamFest, tak chutia.

Každá minca má rub aj líce, syr, jogurt či roštenka alebo krkovička sa rodia v maštaliach. Tie poskytujú ľuďom prácu a, samozrejme, vedľajším produktom každého chovu je hnoj a hnojovica, ktoré treba zapraviť do pôdy. Robili to celé generácie sedliakov a musia to robiť aj súčasníci. Predstava, že život na dedine sa úplne spodobní s mestským, je scestná.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#špeciality #kvalitné potraviny #festival
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku