Najlepšie by bolo vzdať sa chémie, to úplne nejde, jej použitie však možno minimalizovať s ohľadom na zdravie pôdy aj ľudí.
Fungicídy pôsobia podobne ako antibiotiká. Tie ničia mikroflóru v ľudskom organizme, chemické postreky zasa mikroorganizmy v pôde a na kroch viniča. Kým ľudia si pomáhajú probiotikami, vinohradníkom sa núkajú viaceré možnosti.
Môžu siahnuť po tzv. rezistentných odrodách, ktoré sú odolnejšie proti mrazom, niektorým chorobám a škodcom. Druhou možnosťou je znížiť postreky na maximálnu možnú mieru alebo uplatniť ekologické formy ochrany, kde sa proti škodlivým prírodným činiteľom bojuje zbraňami prírody.
Hoci šľachtenie rezistentných odrôd pokročilo, stále si nevie celkom rady práve s obávanou múčnatkou a peronospórou. Odolné odrody, často ide o krížence s americkým viničom, nedávajú víno s takým bohatým chuťovým a aromatickým prejavom ako tradičné odrody. Navyše sa vo víne objavujú tóny líščiny, o ktoré nik nestojí.
Ako teda udržať ušľachtilé odrody zdravé a bez nežiaducich škodlivých účinkov na pôdu, vinič, ale aj víno a ľudí, ktorí ho konzumujú?
V rokoch so silným infekčným tlakom sa stávalo, že vinohradníci, ale aj ovocinári vo Francúzsku či v Taliansku striekali porasty aj 20 ráz. Vedľajším produktom chemickej clony bolo sterilné hrozno, mušt zle kvasil, pretože prichádzal o kvasinky z prírodného prostredia, strácal arómu, nebola to živá hroznová šťava. Navyše kry si zvykli na chemický doping, klesala ich prirodzená obranyschopnosť. Nehovoriac o tom, že v pôde sa hromadili zvyšky pesticídov.
Naši predkovia boli dobrí pozorovatelia prírody a rozumeli mnohým prírodným javom. Lenže od nástupu zelenej revolúcie, ktorá dosiahla rast úrod najmä použitím priemyselných hnojív a chemických ochranných látok, sa pomery v pôde veľmi zmenili. Do hry navyše v ostatných dvoch desaťročiach vstúpilo otepľovanie, ktoré prináša náhle teplotné zmeny, extrémne zrážky aj mimoriadne suchá a rýchly nástup novej plejády škodlivých činiteľov. Ako si pomôcť v období, pre ktoré je typické porušenie ekologickej harmónie v prírode?
Ešte lepším pozorovaním meniacich sa podmienok. Vo vinohradoch, aj v slovenských, sa čoraz častejšie objavujú meteostanice, ktoré pomocou algoritmov vyhodnocujú namerané údaje a vykonávajú prognózu a signalizáciu škodcov a chorôb. To vlastne umožňuje veľmi presne vyrátať nástup chorôb aj škodcov alebo aj mrazov a chrániť vinič a ovocné sady len vtedy, keď je to nevyhnutné.
"Využitie meteostaníc umožňuje jednou ranou zabiť dve muchy,“ hovorí Jaroslava Kaňuchová Pátková, riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Dodáva, že presné určenie nástupu chorôb odstraňuje postreky naslepo. Správne načasovaná ochrana šetrí peniaze vynaložené na drahé postreky, najmä však umožňuje šetrnejšie správanie vinohradníka voči viniču, pôde a životu, ktorý sa odohráva vo vinohrade.
Prognózovanie výskytu peronospóry a múčnatky znižuje použitie agrochémie na päť postrekov.
Je zrejmé, že okamžite sa nepodarí dosiahnuť stav, aký vládol vo vinohradoch v časoch, keď najpoužívanejším ochranným prípravkom bola modrá skalica. Dospieť do stavu rovnováhy ešte chvíľu potrvá, ale je jasné, že treba oveľa opatrnejšie narábať s chémiou a používať ju len v krajnej núdzi. A medzitým hľadať postupy, ktoré povedú k tomu, že víno bude opäť produktom čistej prírody. Prechádzame fázou očistca.